Keď sa Haben na druhé ráno prebudil, cítil sa mizerne. Mal strach vstať z postele a už tobôž ako po iné dni, nerušene si vyjsť do mesta s obnaženou hruďou, len v kožených nohaviciach. Žien mal nateraz dosť, a spomienka na Barbarin oddaný pohľad, keď sa s ňou miloval, mu bola nepríjemná.
Tak…
Chceme byť spolu a sme tak strašne sami,
Z očí do očí krivými zrkadlami.
Obtrhané smietky odvahy bezzubej
molekuly letiac sa odvinú od druhej
Malý záblesk tohočo zvať možno životom
ucítil som vtedy sám, no so svojou samotou.
Pohľad plachý no o to viac silný
zahodím medzi psov…
Autorka: Katka Kořínková
V lese kanadskom
v štíte horskom,
mihne sa v kroví,
tieň nový.
Nezbadáš ich kdekoľvek,
pamätajú si temný vek,
tí, ktorí nešli k človeku,
počas kamenného veku.
Zostali sebou, kožuchy sivé,
vedia byť veľmi ľstivé,
ako svorka sa…
Kráčam do mesta a tlačím pred sebou kočík. Myslím na bezdomovcov. Nemám voči nim žiadne predsudky. Veď sú to len ľudia.
Včera ma jeden z nich oslovil: „Mladá pani, nenašlo by sa dvacet centú?" Vedela som, že mám drobné vo vrecku a preto som prišla k nemu bližšie a pýtam sa ho: „Načo to…