Naša druhá plavba po Benátskej lagúne. Na moju výzvu sa prihlásilo viac ľudí, ako je kapacita lode, a tak šiesti adepti na námorníkov zostali na suchej zemi. Nevadí, o rok ideme do Holandska.  

Kompletná posádka: našli by ste v nej farmárov, architekta, lekárku, pedagogičku, kameramana, študenta, dôchodcov, manažérku, vydavateľa. Niektorí z nich sa predtým nikdy nevideli. Spoločné zážitky urobili svoje - všetci sa dnes považujeme za priateľov.
(Neexistuje lepší spôsob ako zistiť, či sa vám ľudia páčia alebo ich nenávidíte, ako s nimi cestovať.  Mark Twain)

Laco sa úspešne zhostil úlohy navigátora - čo je tretia najdôležitejšia osoba na palube - po Bohu a kapitánovi.

V prvý deň plavby nám počasie stváralo psie kusy.

Búrka, mraky, vietor, vlny - už som len čakal, kedy sa z oblohy začne spúšťať ku hladine lievik tornáda a vysaje nás z paluby.

O dve hodiny plávame okolo zadaždených Benátok. Obe campanily (= zvonice) musia mať veru dobré bleskozvody. Tá vľavo je na ostrove San Giorgio, tú vpravo pozná každý - je na námestí San Marco.

Za obrovského lejaku sme zakotvili v zálive ostrova Le Vignole.

Na druhý deň nás ráno privítalo slniečko a modrá obloha.

Le Vignole je málo obývaný ostrov 1,5 km od Benátok. Je na ňom len pár domov, jedna eko-reštaurácia, vojenská základňa a zastávka vaporetta (vodného autobusa).

Kotvisko je tiché, chránené pred vetrom (a platením).
Pár údajov o našej Pellestrine:
Dĺžka 15 m, šírka 3,85 m, ponor: 0,85 m, motor: diesel 50 koní, pitná voda: 1000 l, palivo: 550 l, počet kajút: 4 s umývadlom, počet lôžok: 10, počet WC: 2, sprchy: 1, kompletne zariadená kuchyňa (vrátane chladničky, riadu, varnej kanvice, plynového sporáku), rádio, kúrenie, 2 riadiace stanovištia (vnútri + vonku), veľkolepá paluba s dvomi sedeniami.

Slnko nám pozdvihlo náladu, o to viac, že nás čaká návšteva "top" ostrova lagúny - Benátok.

Cestou sme sa ešte zastavili na ďalšom z magických miest lagúny - ostrovnom cintoríne San Michele.

V súčasnosti sa tu pochovávajú len Benátčania, ktorí tu majú predkov, a teda voľné miesto v rodinnej hrobke. Novšie pietne miesto je kolumbárium.

Jeden z najnavštevovanejších hrobov patrí baletnému majstrovi Ďagilevovi. Na jeho pomníku sú cvičky vytesané do kameňa, no vždy tu nájdete aj tie skutočné, ktoré sem prinášajú baletní umelci z celého sveta, ako poctu veľkému majstrovi tanca.

Nemenej slávny hrob patrí ruskému skladateľovi a hudobníkovi Igorovi Stravinskému.

A sme v Benátkach. 

Je jedno, koľko razy ste navšívili tento čarovný ostrov - vždy tam objavíte niečo nové.

Benátsky "Václavák" - ulička na most Rialto.

Vyliezť na 48 metrov dlhý oblúk mosta Rialto, spraviť si tam selfiefoto a okamžite ho odoslať na fejsbúk, považuje dobre vychovaný turista za svoju povinnosť, bez ohľadu na to, koľký raz tam už bol. Preto je tam vždy plno.
(Ozaj, viete, že "konkurzu" na návrh mosta sa zúčastnil aj Michelangelo? Nevyhral ho.)

Málokto zo Slovákov však vie, že cez 4 km dlhý Canale Grande vedú štyri mosty - tento je pri Accademii. Ak však spočítame všetky mosty na ostrove, je ich okolo 400.

Takže nielen Sereď, Polomka či Dunajská Streda, ale aj Venezia ...

Na mostoch pribúdajú zámky zamilovaných. Je len otázka času, kedy sa pod tou ťarchou lásky niektoré mosty zrútia. A žiaľ, nielen mosty...

Svadba v Benátkach (s princom na bielom Porche) je snom 99 % dievčat. Zvyšné 1% chce mať svadbu na Tahiti.

Reverzný tok.

Slávna campanila - zvonica na námestí sv. Marka. Je vysoká 98 metrov, výťah vás na vyhliadku vyvezie za minútu. Oplatí sa.

(KLIKnite si na obrázok a pokochajte sa.)
Vpravo vpredu je vjazd do Canale Grande (lodná doprava je tam vždy intenzívna a za kormidlom musíte mať oči na stopkách), vzadu ostrov Giudecca (názov odvodený od židovského obyvateľstva).
Za zmienku, ale hlavne za návštevu, stojí kostol Vďakyvzdania Panne Márii - Santa Maria della Salute, ktorý postavili v r. 1630 - 1687, ako pripomienku  ustúpenia morovej nákazy. Je postavený z istrijského mramoru na 100.000  drevených pilótoch. V interiéri nájdete m.i. Tintorettiho a Tizianove maľby a množstvo úchvatných plastík. Každý rok, 21. novembra, sa postaví cez Canale grande pontónový most, po ktorom veriaci prechádzajú z nábrežia San Marco ku kostolu, kde sa koná slávnosť na počesť Panny Márie. 

Strechy, strechy, strechy ... žije pod nimi 62.000 Benátčanov.

Ostrov San Giorgio Maggiore s kostolom sv. Juraja a 60 m vysokou zvonicou.
Celkom vzadu dlhý ostrov Lido, oddeľujúci lagúnu od Jadranského mora. V minulosti, ale i dnes, Lido vyhľadávajú skôr majetnejší turisti - sú na ňom drahé hotely a krásne morské pláže. Konajú sa tu aj filmové festivaly. Boháčom je k dispozícii dokonca malé letisko.

Pohľad na sever, v popredí kupoly Baziliky sv. Marka, zvnútra vykladané zlatými mozaikami. Oplatí sa vystáť si rad na vstupenky.

Dóžov palác s nábrežím - stoja na ňom dva stĺpy, medzi ktorými bolo kedysi popravisko. Rodení Benátčania sa ani dnes neodvážia prejsť pomedzi ne: prináša to nešťastie. (Naša posádka sa správala rovnako, ako rodení Benátčania.)

Doslova každý turista si dnes na kampanile urobí selfie snímku s pozadím benátskych striech.

No a na záver - čo iné - najfotografovanejšie lode sveta - gondoly. V Benátkach je ich požehnane. Dať sa povoziť po kanáloch na gondole vyjde dosť draho - ale raz v živote by ste si to mali dovoliť.

Pozrite si aj II. časť reportáže z plavby.