FOTO: Soňa, Oto, autor.

Krajina ohňa a ľadu. Ak ste dosiaľ neboli na inej planéte - choďte na Island.

Vodopád Seljalandsfoss, vysoký 60 m.

Návštevníkom ponúka nevšedný zážitok: prejsť zozadu okolo neho a urobiť si spoza vodnej steny fotografiu okolitej krajiny.

Ďalší krásavec - Skógafoss patrí medzi najnavštevovanejšie atrakcie Islandu, aj vďaka možnosti vystúpať si po schodíkoch na vyhliadku nad vodopádom. Ide o bývalé pobrežné útesy, ktoré sa obnažili po ústupe mora.

Pohľad z útesov na mohutný prúd vody, padajúcej do hĺbky 60 m je veľkolepý. Povesť hovorí, že jeden z prvých osadníkov Islandu, Trasi Tórólfsson, ukryl do skál za vodopádom poklad. Nič sme, celí premočení, nenašli.

Vodopád Svartifoss (Čierny vodopád), ďalšia perla medzi vodopádmi.

Neviem prečo mi pripomína nevestu. Asi pre kontrast bieleho závoja vody oproti tmavému dekoratívnemu pozadiu podobnému píšťalám organu.

No, a toto je "nambr wan" - Gullfoss (Zlatý vodopád) na rieke Hvítá. Je to najznámejší a najnavštevovanejší vodopád Islandu. Nevidieť Gullfoss, znamená nebyť na Islande.

 K nemu, i od neho postupuje po upravených cestičkách, schodoch, vyhliadkach, nepretržitý prúd ľudí. 

Scenéria skalných prahov, cez ktoré sa valí voda je fascinujúca: po dvoch kaskádach s celkovou výškou 32 metrov mohutný prúd vody padá s hukotom do 70 metrov hlbokého kaňonu dlhého 2 a pol kilometra.

Pôvodne patrilo územie, na ktorom leží Gullfoss majiteľovi blízkej farmy. Ten parcelu predal Američanom, ktorí tu plánovali v 20. rokoch minulého storočia vybudovať elektráreň. Proti jej výstavbe sa silne angažovala práve dcéra farmára Sigrídur Tómasdóttir - dnes má pri vodopáde aj pomníček. Vyhlásila, že ak sa elektráreň postaví, skočí do vodopádu. Nestalo sa ...

... farmu s pozemkom odkúpil v r. 1939 Einar Gudmundsson a zo stavby elektrárne zišlo. Nový majiteľ venoval v r. 1975 pozemok islandskej vláde, a tak sa z hučiacej vody môžu bezplatne vytešovať státisíce turistov z celého sveta.

Ešte unikátny pohľad na Gullfoss objektívom Ota, z kabíny vyhliadkového lietadla. 

Dryádka osemlupienková – jeden zo symbolov Islandu. Rastie tiež u nás vo vyšších horských polohách. Ide o glaciálny relikt.

Lupina mnoholistá (u nás aj:vlčí bôb) - invazívna rastlina - na Slovensku často pestovaná v záhradkách na okrasu - na Islande splanela a zapĺňa veľké plochy pozdĺž ciest a riek. Celá rastlina je jedovatá - spôsobuje nepríjemné halucinácie, v ťažších prípadoch aj smrť. Nebezpečná krása.

Tu vidíme nebezpečné krásky dve: lupinu, tvoriacu modrý pás pozdĺž divokej rieky a na obzore Jej Veličenstvo Heklu - jednu z najobávanejších sopiek Islandu.

Máme dva dôvody na radosť: prvý, že sme sa prebudili do tohto sviežeho, iskrivého, júlového rána pri nádhernom jazere - a druhý: že sa spolu s nami neprebudila Hekla, ktorá dotvára panorámu fotografie na čiare obzoru.
Priemerne raz za 3 roky vybuchne na Islande niektorá sopka.

Na Islande je 30 činných sopiek. Nejde o žiadnu lokálnu záležitosť, pretože výbuch niektorej z nich môže ovplyvniť život ľudí nielen na ostrove, ale i na kontinentoch, v krajnom prípade aj na celom svete.

GRÍMSVÖTN (1725 m n.m.) - najaktívnejšia sopka Islandu. Patrí medzi tzv. subglaciálne sopky, t.j. leží pod ľadom najväčšieho ľadovca Islandu Vatnajökull.
Pri erupcii v r. 1996 sopka roztavila ľad a zaplavila územie 270 km².

HEKLA (1488 m n.m.) - druhá najaktívnejšia sopka Islandu, od stredoveku nazývaná preto aj "brána pekla", stratovulkán pravidelne decimujúci okolité obyvateľstvo.Výbuch pred 3.000 rokmi vyvrhol do ovzdušia toľko popola, že to ovplyvnilo globálne klímu na niekoľko rokov. V histórii bol zaznamenaný prípad, že lávový kameň dopadol 40 km od krátera a zranil človeka. V poslednom čase Hekla eruptuje v desaťročných intervaloch (1970, 1980, 1991, 2000 ...) - momentálne pár rokov mešká (tzn. môže vybuchnúť napr. dnes). 

KATLA (1512 m n.m.) - patrí medzi najnebezpečnejšie sopky ostrova. Pri výbuchu v r. 934 vyprodukovala 18 km3 lávy, čo je najväčšia erupcia lávy za posledných 10.000 rokov. Ľadový príkrov svahov kužeľa má hrúbku miestami až 700 m (!). Kráter sopky má priemer 10 km a je celý vyplnený ľadom. Katla v poslednom čase vykazuje známky aktivity. Podľa vulkanológov hrozí jej výbuch v najbližších rokoch. Tým skôr, že obyčajne vybuchuje pár rokov po výbuchu sopky Eyjafjallajökull, s ktorou má zrejme podzemné spojenie. Tá vybuchla v r. 2010.

Islanďania hovoria, že keď vybuchne sopka, to trollovia varia; keď sa valí záplava z ľadovca, trollica kojí deti; no a keď nastane zemetrasenie, zas to majú na svedomí len trollovia - vtedy sa milujú. A ešte tvrdia, že kto nevidel výbuch sopky, nie je Islanďan.

Eyjafjallajökull [vysl. približne: eija_fjatla_joekytl"  (1666 m n.m.) [Eyja je ostrov, fjall sú vrchy a jökull je ľadovec. Názov znamená teda: Ľadovec na ostrovných vrchoch - jednoduché! " - je ukrytá pod ľadom rovnomenného ľadovca. Na jar r. 2010 vybuchla, pričom došlo roztopeniu ľadu okolo centra erupcie, čo zdvihlo hladinu okolitých riek a vyžiadalo si evakuáciu cca 800 ľudí.

Sopka vyvrhla popol do výšky niekoľkých kilometrov; rozširujúci sa pás prachu unášaného vetrom ochromil dopravu nad Atlantikom a uväznil tisíce cestujúcich na letiskách Európy i Ameriky. Popol sopky obsahoval toxický fluór, ohrození boli ľudia i zvieratá, najmä vtáci.

Pod mnohými ľadovcami Islandu sa skrývajú činné sopky. Pretože podložie je teplé, často je sopečný kráter zaplnený vodou (napr. subglaciálne jazero vulkánu Grímsvötn má objem niekoľko km kubických). Ak sa množstvo vody vplyvom geotermálnych procesov v sopke zvýši, uvoľnená voda si hľadá cestu k čelu ľadovca - vzniká tak prudká povodeň, nazývaná jökullhlaup. 
Povodňový príval vody z ľadovca roztopeného sopkou má takú energiu, že môže poohýbať aj robustné železné konštrukcie, ako sa to prihodilo tomuto mostu v r. 1996.
Najväčšie ľadovcové povodne však zapríčiňujú erupcie subglaciálnych sopiek. Erupcia vulkánu Katla v r. 1918 zapríčinila povodeň s kulminačným prietokom 150.000 m3/s (!) - mimochodom: najväčšia rieka sveta - Amazon má v období dažďov kulminačný prietok 40.000 m3/s. Sedimenty unášané povodňou dosiahli výšku 12 m a rozšírili tak južnú pobrežnú nížinu ostrova na úkor mora o 5 km.   

Zemetrasenia sú na ostrove bežné, denne ich je priemerne 8. Niektoré sú predzvesťou výbuchu sopky. Pozrite si, ako vyzerá kuchyňa po silnejšom zemetrasení. U nás na to stačí manželská hádka.

Ľadovce pokrývajú 10% plochy ostrova. Najväčší z nich - Vatnajökull, leží na ploche 8100 km² a má hrúbku až 1 km.Pod svojím príkrovom skrýva viacero sopiek.

Plocha ľadovcov na Islande ubúda - na okraji splazov sa z nich odlamujú kryhy, ktoré sa postupne roztopia v jazerách.

Jednou z najnavštevovanejších ľadovcových lagún, do ktorej sa odlamujú kusy ľadovca, je jazero Jökullsárlon, po ktorom sa môžete previezť na jednom zo štyroch podivuhodných obojživelných žltých člnov.

Počas plavby sa oboznámite s rôznymi druhmi ľadu: priezračným, 
z vody starej 1.000 rokov, ktorú si môžete aj ochutnať. 

S bielym, vyčnievajúcim z hladiny, so štruktúrou podobnou snehu, kde tu
"zašpinenom" sopečným prachom z výbuchu, ktorý sa mohol pokojne odohrať
aj pred stovkami rokov. Do biela sa povrch ľadu vyfarbí, keď je dostatočne dlho
na svetle Božom.

Najkrajší je však modrý ľad.
Vzniká za podivuhodných okolností: normálne je väčšia
časť  ľadovca pod vodou. Keď sa stane, že ponorená časť sa čiastočne roztopí,
čím sa ťažisko presunie do časti ľadu nad hladinou ... ľadovec urobí hop! a prevráti sa. Nad hladinu sa tak dostane modrý ľad, ktorý bol dosiaľ pod vodou. To je dôvod, prečo je lodiam zakázané plávať tesne vedľa ľadovca - čo keby si zrazu zmyslel prevrátiť sa rovno na loď s úbohými turistami.

Do ľadovcovej lagúny sa postupne odlamujú kusy ľadu, ktoré unáša asi najkratšia
rieka Islandu (má len pár sto metrov) do mora.

Tam sme zažili úchvatné divadlo: rozbúrený Severný ľadový oceán odnáša kusy ľadu pozdĺž brehu, a tam ho dvojmetrové vlny rozbíjajú na menšie,
priezračné kusy ...

... a aby bol umelecký dojem dokonalý, to všetko sa odohráva na pláži
z jemného čierneho piesku. Diamond beach, ako ju volajú, je jedným 
z najfotogenickejších miest Islandu. Napriek ľadovému vetru, prenikajúcemu
do kostí, sa človek na toto predstavenie nemôže vynadívať... 

Skrátka, Iceland - "ľadová zem".

Pozrite si výbuch sopky Eyjafjallajokull v r. 2010:
https://www.youtube.com/watch?t=143&v=3ydnLkVvfZM       

V 2. časti reportáže bude reč o teplej vode - gejzíroch, jazierkach, lagúnach.
Navštívime tiež hlavné mesto ostrova.