Máme doma pterodaktyla. Alebo aspoň občas mám ten pocit.Nie, nedeje sa nič zvláštne. To sa len moja šesťmesačná dcéra zhovára s hračkami. Keď bola mladšia (je nezvyčajné u tak mladého človeka hovoriť o ranejšej mladosti), zvykla vrieskať na korytnačku. Bolo milé sledovať, aké urputné hádky zvádza s…
Zavolali ma na pohovor.Tak ma to prekvapilo, že som v bankomate nechala päťdesiat eur, ktoré som práve vytiahla. Na novú čiapku pre našu šesťmesačnú dcéru a, samozrejme, iné veci. Bežne päťdesiat-eurové čiapky nekupujem.Bola som v obchode a mala som za sebou dosť rušný deň. Akosi nezvyčajne často…
Ľudia sú svine.A kto tvrdiť by chcel čosi iné,je hlupák a naivista.No nemýľte sa, i vo mne taká istásviňa sa skrýva.Viac, či menej živá, predsa je tam,kdesi vnútri driemea ako Adamovo semänarušuje Boží plán.Čo robiť sa dá?(Však podstatné je, či sa chce.)Len otvoriť dvere dokorána vyhnať tie svine…
Neviem, s akým zámerom zverejňujete svoje diela tu na Enigme (alebo hociktorom inom blogu), ale ak túžite po spätnej väzbe, vrelo Vám odporúčam začať si ich komentovať navzájom. ;)Občas mám pocit, že každý len čaká... a potom je možno sklamaný, že nezaujal. Diela pribúdajú, ale komentáre žiadne.Je…
Bree precitla. V izbe bola stále tma, len cez okno presvitala obloha posiata žiariacimi hviezdami. Bola hlboká noc. Všade vládlo ticho. Predsa však... Vyliezla z postele. Niečo ju prebudiť muselo. Podišla k oknu a nahla sa ponad parapet. Na hradbách sa menili stráže. Jemné cinknutie štítu o múr.…
„Zaspal,“ prehodila polohlasne Bree, hľadiac na princa, sediaceho v sedle pred ňou. Chlapec sa počas celého dňa niesol na chrbte vlastného koňa, pár hodín po západe slnka sa však vek podpísal na jeho bdelosti. Ten nebolo možné oklamať. Preto sa rozhodli, že ho Bree vezme k sebe do sedla, a ak sa mu…
„Slečna Bree?“ „Záleží na tom, kto sa pýta.“ Mladá tmavovlasá žena podozrievavo stiahla obočie. „Som Leith. Poslal ma Kyros,“ mladík sa zľahka uklonil. „Ach, Kyros. V tom prípade, áno, som Bree. A tú slečnu si môžeš odpustiť.“ Žena sa viditeľne uvoľnila. „Poď za mnou, tu sa nemôžeme rozprávať. V …
Blodwen otvorila oči. V izbe bola stále tma, len mdlé svetlo mesiaca, predierajúce sa cez okno, zvýrazňovalo tmavé kontúry vecí v miestnosti. Mohli byť tak dve hodiny po polnoci. Váhavo sa posadila na posteli a započúvala sa do ticha. Zvuk, ktorý ju vytrhol zo spánku, sa však nezopakoval. Možno sa…
A že som už dlho nič nevyvesila, prispejem i ja svojou troškou. Tentokrát text piesne, samozrejme, bez hudby. :) R: Je jedna zvláštna republika, kde si kde-kto s kde-kým tyká, kde prihliada sa na hlas ľudu, na sľuby pánov, že zas lepší budú. Je jedna zvláštna republika. Tu si sa narodil, tu…
Túlala sa ovečka s kolobežkou po lúke Celkom novú kúpila, ešte bola v záruke Cítiac silu koliesok, upevnených v ložiskách Nebála sa prekážok, nevnímala žiaden strach Až raz mrcha kamienok skotúľal sa do cesty Takmer stovka neškodných, osudný bol až ten stý Vybité dva rezáky, rozmlátené koleno…
Comments
Pridať nový komentár
Neviem či je to o lenivosti ľudí, alebo nemajú žiadny názor :D
Možno ani tak nejde o to, že ľudia, ktorí sem pridávajú príspevky, čakajú na odozvu. Najmä vtedy, keď oni väčšinou príspevky ostatných blogerov nekomentujú. Majú potrebu prezentovať svoju tvorbu a nerobia to so zámerom dostať čo najviac komentárov. Konkrétne ja by som veľmi rada komentovala ostatné príspevky, avšak moje časové rozmedzie mi to fakt nedovoľuje. T.j. som rada, že vôbec mám čas zavesiť sem svoje práce. Na jednej strane máš pravdu, no na strane druhej, ak sa na to dívam z tohto uhľa pohľadu, nerozumiem tomuto "ataku" na ostatných blogerov.
Sylva, neviem, nakoľko sme sa pochopili, ale v prípade, že nestojíš o spätnú väzbu, sa Ťa tento "atak" netýka. A to platí pre kohokoľvek ďalšieho, kto zdieľa rovnakú filozofiu. Myslím, že v prvom odstavci som sa vyjadrila vcelku jasne. Je to výzva pre tých, ktorí o spätnú väzbu stoja.
A ja naopak úplne súhlasím. A ak je niekomu jedno, čo si kto o jeho tvorbe myslí, a má potrebu ju len prezentovať, môže tak predsa urobiť na stránkach, kde nie je možnosť komentovania (a ktoré sa vraj tvoria oveľa ľahšie). Tu sú komentáre, tak komentujme. No beriem aj Direwolfov názor, že niektorí možno nemajú názor. :-) Mne mnohé príspevky prídu nemastné-neslané, niet im čo viditeľné vytknúť, a napriek tomu idú úplne mimo mňa. Na tie sa hodnotenie formuluje oveľa ťažšie a priznám sa, občas sa na to vykašlem, nie z lenivosti, ale preto, že nechcem riskovať ďalší flamewar.
V podstate s týmto príspevkom úplne súhlasím...
Osobne sa snažím byť viac tým "aktivistom"
A možno ja by som dal práve také odporúčanie začínajúcim blogerom.
Nech sa zaregistrujú, chvíľu sa tu porozhliadajú, niečo okomentujú a až potom, po nejakom čase pridajú svoj príspevok. Ak sa neboja.
Samozrejme aj toto platí to len pre tých, ktorí na reakciu čakajú.
Ak som správne pochopila predošlé komentáre, tak tí, ktorí nič nekomentujú a nečakajú odozvu, na tomto blogu vlastne nemajú čo robiť. Hm. Veľmi priateľská filozofia.
Ja som nič také nepovedala. Ale pre mňa osobne nemá zmysel mrhať časom a energiou a komentovať Tvoje diela, ak to nepotrebuješ. To je to, čo si z toho vyvodím ja. Už čo si kto myslí iné, je už jeho názor. Ja som len vyjadrila ten svoj.
OK. Tak ich nekomentuj. :)
Tiež som trocha znechutený z toho, ako sa mnohé internetové diskusie (Enigma je v tomto ohľade ešte vcelku Ok) zvrhávajú. Niekto komentuje príspevok (nie osobu) a odpoveďou sú útoky osobné. Niekto niečo všeobecné podotkne a ďalší to vztiahne na seba a má potrebu sa brániť. Myslím, že celý tento článok sa dá zhrnúť jednou vetou:
"Ak chcete byť komentovaný, komentujte aj vy!"
Nič viac nič menej tam netreba hľadať. A ak má niekto lepší recept na to, ako byť komentovaný, sem s ním!
Samozrejme, že sa mýliš - po spätnej väzbe túžia len tí, čo sú presvedčení, aké je ich dielo skvelé. I keď to sú skoro všetci :-).
Pridám sa do diskusie, a ako inak, v súlade so svojimi pocitmi. Často mlčím, lebo nemám čo povedať. Mnohé príspevky, hlavne tie veršované, nie sú krásne ani prosté, ale skôr prostoduché, tra-la-la, tak nejako. Nenesú v sebe prekvapivé spojenia slov či prekvapivé idey, neprinútia ma zastaviť sa, vrátiť sa o riadok-dva, prečítať si ich znovu a zamyslieť sa. Prešumia okolo mňa takmer bez stopy.
Krásne a s citom opísaná udalosť, ale bez akejkoľvek odbočky, aspoň náznaku, že slová, ktoré čítam, nie sú všetko, že zmysel za nimi a vedľa nich prekračuje rámec napísaných viet, je zápisom v denníku (neraz ufňukaným, ľútostivým), nie umením. V Smutnej jari, napríklad, je pekná atmosféra, pôsobivá posledná veta, ktorá pekne ukončuje kruh, ale ja som zvedavá, nestačí mi prežiť známy pocit (všetci máme babičky, alebo sme o ne už prišli, taktiež máme podobné zážitky a spomienky na ne...), chcem po náražke na tajomstvo, o ktorom vedeli len ony dve, dostať viac, aspoň trošku, niečo načrtnuté, naznačené...
No, rozpísala som sa. Teraz odpoviem na otázku, i keď mojou prirodzenosťou nie je reagovať... Vkladám sem svoje texty zo zvedavosti, aj to už len na nejaký čas. Testujem záujem. Vychádza mi to tak, že zakaždým vyvolám rozpaky (čo ma teší). Svoje veci vkladám aj inam, na LitWeb, kde sú reakcie iné (čo ma teší), no a ešte ich mám u seba, kde nie sú žiadne, lebo som komentáre zrušila (čo ma teší). Z toho aby sa jeden vysomáril...
Pekný deň všetkým a neberte sa tak sakramentsky vážne:)
„Často mlčím, lebo nemám čo povedať.” V tomto som na tom podobne. Ale ja sa aspoň z času na čas dokopem k tomu, aby som text, čo ma neoslovil, prečítala znova a znova, ak treba, a zosmolila k nemu nejaký názor. Keby sme to robili viacerí, aspoň by som ja nebola za tú zlú. :-)
Niekedy stačí posunúť latku a človek už má čo povedať. Ja som si zvykla hodnotiť príspevky relatívne, vzhľadom na priemernú úroveň tohto blogu.
Ale to by sme asi od niektorých chceli moc.. mne by napríklad stačilo, ak by aspoň odpovedali na môj alebo niečí prípadný komentár k ich vlastnému dielu.. nemyslím, že mi majú ďakovať alebo tak :D len aby človek mal aspoň pocit, že to vzali na vedomie a že ten čas strávený podrobným čítaním a komentovaním nebol úplne stratený a že ma trebárs nepovažujú za úplne bezvýznamný odpad spoločnosti, nehodný ani odpovede :)
V istom zmysle máš aj nemáš pravdu. U mňa je to napr. tak. Keby som si myslela, že je dielo úplne nanič, tak by som sa ním neprezentovala - takže ak si aj nemyslím, že je priamo skvelé, je aspoň na takej úrovni, aby som sa zaň bezbreho nehanbila. Takže do určitej miery mu verím. Na druhej strane, som si vedomá jeho nedostatkov a toho, že ak sa chcem posunúť niekam ďalej, potrebujem spätnú väzbu. Osobne, mojím najväčším kritikom je moja sestra - vie vypichnúť veci, ktoré sa jej páčia, ale hlavne nemilosrdne upozorniť na veci, ktoré sa jej nepáčia, sú zlé alebo nejakým spôsobom nesedia. A aj keď mi to nie je vždy príjemné, naučila som sa, že tú kritiku prosto potrebujem, lebo bez nej by moje písanie nebolo ani tam, kde je teraz.
Takže áno, v určitú úroveň svojho "produktu" verím, ale som si vedomá toho, že je vždy čo vylepšovať - a preto stojím o konštruktívnu spätnú väzbu.
Joj, Klimo, v tomto presne súhlasím. Odhliadnuc od ostatných aspektov komentovania. Tiež mi príde také ignorantské ani len nezakopnúť o komentár. Keď už si niekto dá tú námahu, je podľa mňa vhodné na jeho slová zareagovať. Nemusia to byť kvetnaté vďaky, aspoň "mú", že beriem na vedomie.
Tak pod toto, Wavako, sa môžem aj ja podpísať. Ešte mať takú sestru... Najradšej dávam čítať svoje veci ľuďom, ktorí sú aspoň o stupeň vyššie ako ja. Častejšie takým, ktorí píšu veľmi podobne mne (témami, štýlom, prezentovanými myšlienkami - s jednou si ma dokonca občas zmýlia, teda naše texty, nie naše osoby:) A občas takým, ktorí preferujú úplne iné témy a štýl, na ktoré ja nemám a v ktorých sú oni výborní - to pre získanie nových uhľov pohľadu.
Iste, veď som to nemyslel doslovne.
Ale v zásade potvrdzuješ čo som napísal - komentár chceš, pretože veríš, že to je dostatočne dobré na to, aby to nezniesli pod čiernu zem :-). Keď niečo zavesíš zbrklo a nedá sa to stiahnuť, či niečo odovzdáš pretože "musíš", avšak nie je to nič moc, potom zrejme v kútiku duše dúfaš, že nik nezareaguje. Aspoň ja som na tom tak :-).
Konflikt nastáva vtedy, keď si presvedčená o (aspoň ako takej) kvalite svojho diela, a napriek tomu ho znesú pod čiernu zem :-). A je jedno ktorá strana má pravdu...
Chystáme kampaň na podporu literárnej tvorivosti žiakov stredných škôl (ój, aký kvetnatý termín). No a keďže všetko na tomto svete má aj vedľajšie účinky - kampaňou sledujeme aj podporu návštevnosti nášho e-shopu - načo by nám ináč bolo 200.000 kníh v našom sklade ? Náš hlavný segment predaja kníh mieri práve na stredné školy.
V rámci kampane oslovíme stovky pedagógov vyučujúcich Slovenský jazyk a literatúru, aby spropagovali možnosť publikovať literárne práce talentovaných žiakov na našej webstránke.
Zrejme sa sem nahrnie mnoho debutantov, vďačných za každý (pochvalný) komentár, často búrlivo reagujúcich na (negatívne) hodnotenia, takže bude o zábavu postarané. Pretože väčšina z Vás už vie, ako to tu chodí, myslím, že budú prevažovať milosrdné hodnotenia a príp. hysterické záchvaty budú zriedkavé.
V. Preložník
P.S. S tou "masovosťou" samozrejme preháňam: ak sem príde 20 nových autorov, budeme spokojní. (Oslovíme stovky škôl - napr. len na gymnáziách v SR študuje cca 75.000 žiakov.)
žiaci sredných škôl poväčšine všetci niektorí pijú a drogujú. a zvyšných 20 tu prispeje. tak veru.
... to by sem mali prísť tisicky autorov; podľa historických prameňov veľká väčšina spisovateľov a básnikov holdovala alkoholu, novších aj drogám, napr. starí čínski básnici majú množstvo básní s jediným námetom - pitie vína. Veľký opilec bol napr. básnik A. E. Poe, upil sa k smrti. Tiež na Slovensku by sa našli príklady.
Nie, že by som tvrdil, že podmienkou kvalitnej tvorby sú drogy, len poukazujem na historické fakty.
asi sme sa nepochopili. chcel som povedať, že ak odrátame všetkých, čo pijú a drogujú, tak ostane stredoškolákov z celého slovenska
(Veľmi ma mrzí že sa neskoro pridávam do diskusie ale všetko čo som chcela povedať tu už povedané bolo.)
Popravde, myslím si že by bolo lepšie keby sa pri každom "dielku" objavil aj keď len malinký komentár. Mne sa napríklad páči keď mi niekto napíše že mám upraviť to alebo tamto, veď kritika je predsa zdravá.
Občas mi to ale príde že, ako povedal Direwolf, sú ľudia lenivý alebo nemajú názor...
Ja popravde nekomentujem až tak často pretože sa bojím :D Úprimne, všetci čo tu píšu sú úplne na inej úrovni než som ja a ja mám častú tendenciu že niekoho urazím aj keď o tom neviem :D
Ale inak, súhlasím s tým žeby sa malo komentovať viac.
Veľa šťastia !
Mayu~
Ako celoživotný nefajčiar, abstinent a odporca drog som chodiacim príkladom toho, že medzi týmito vecami a písaním naozaj nie je žiadny súvis. :-)
... u Teba iste nie (nádhera, ako si z jedného príkladu vyrobila zovšeobecnenie), mnoho geniálnych umelcov však používalo pri tvorbe rôzne stimulanciá (termín "drogy" chápem v širšom význame): napr. H. de Balzac spotreboval denne niekoľko litrov (!) kávy, čo iste vo veľkej miere ovplyvňovalo množstvo strán, ktoré potom denne produkoval s doslova buldočou energiou. Bohvie, čo by robil, keby mu kávu vzali. Mnohí umelci tvorili (alebo aspoň viedli inšpiratívne rozhovory) v kaviarňach Paríža či Londýna. Iste tam nepili minerálky... Hašek napísal / vymyslel časť svojho nezabudnuteľného Švejka v krčme - volá sa U kalicha na bojišti a bol tam pravidelným štamgastom, iste tam vypil tony piva... atď. atď. O atmosfére napr. legendárnej parížskej bohémy sú napísané mnohé knihy - alkohol sa tam leje prúdom a pre dym nevidieť na náprotivnú stenu... Tiež o tvorcoch tzv. psychedelického umenia by sa dalo veľa rozprávať. O hudobníkoch rockovej sféry škoda reči (veď mnohí kvôli drogám aj zle dopadli)...
Záver: nenabádam tu potenciálnych autorov, aby pri tvorbe používali chemické stimulanciá, len poznamenávam, že v histórii nájdeme množstvo príkladov ich užívania umelcami, vrátane tých, čo sú dnes maturitnými otázkami. Nič viac.
Páči sa mi výrok O. Wilda: "Cynizmus je umenie vidieť veci také, aké sú, a nie také, aké by mali byť". Buďte, preboha, trochu viac cynickí
presne tak, komentuj koľko ti hrdlo ráči, najhoršia vec, čo sa ti môže stať je to, že ti niekto odpíše :)
Nezovšeobecňovala som, len som pripomenula, že to ide aj bez drog. Nájdu sa totiž aj špekulanti, ktorí tvrdia, že bez bohémskeho života a závislostí sa tvoriť nedá a preto to musia robiť. Takých by som najradšej vyfliaskala. :-)
Gymnáziá v SR navštevuje cca 75.000 žiakov. Koľko z nich poctivo študuje sa zatiaľ nepodarilo zistiť.
Ja v tomto celkom súhlasím s The Ginosajim.
Tvoje komentáre sú nie len cesta k autorskému - pisateľskému rastu, ale aj brána k vzájomnej komunikácii medzi nami enigmákmi. :-)
Pokiaľ sa nám podarí presvedčiť gymnazistu, aby prispieval do rubriky KOPE VÁS MÚZA, bude nám načisto jedno, či študuje poctivo či nepoctivo :-)
(Študijné výsledky často s umeleckým talentom vôbec nesúvisia.)
... bohvie, čo by Ti povedal Balzac, keby si mu vzala kávovar a tvrdila, že od zajtra bude písať bez bez kávy Asi by Ťa vyhodil z okna...
(Písal 16 hodín denne a káva bola jeho "pohonnou hmotou".)
Náhodou, to by malo až dva pozitívne dôsledky: 1. vzatý vietor z plachiet vyhováračom, 2. bolo by menej povinného čítania. Niežeby som ja osobne mala niečo proti povinnej literatúre, ale kopa žiakov by bola vďačná...
... ale, ak by si pád neprežila,
slovenské školy by prišli o ďalšiu maturitnú otázku a budúce povinné čítanie Tvcojich románov
(P.S. Balzac nebol nijaký "vyhovárač", ale závislák.)
... ale nie je to vždy tak. Neplatí obojsmernà implikácia. čiže to, že veľa niekto komentuje, neznamená, že dostane naspäť veľa komentárov. Tak ako ten čo dostal veľa komentov, nemusel dať čo i len jediný koment.
Neplatí to síce úplne, ale zvyšujú sa tým šance.