Ešte v roku 2010, keď sme písali o splave starej Nitry, si na ňu  v reakcii na našu reportáž zaspomínal   aj Vlado. Zároveň  ju prirovnal k inej podobne zabudnutej a romantickej riečke, Čiernej Vode. Podľa Vladových slov sa kľukatí uprostred polí v okolí Sládkovičova,  je na nej deväť splavných hatí a vodáka na nej nestretneš. O Čiernej Vode sme dovtedy vedeli len toľko, že existuje. Pri splavoch Malého Dunaja  sme si ju na jej sútoku s touto riekou zvedavo obzerali.  Vďaka Vladovej zmienke, ku ktorej pridal zopár základných informácií aj Feri, sa nám  táto riečka „ usalašila“ v hlave. Čierna Voda nie je žiadna extrémna divoška, ani generáciami vodákov overená klasika, o ktorej vieš takmer všetko. Táto dáma je veľmi diskrétna a nenápadná. Mali sme skôr pocit, že je to akási utajená sivá myška.

Možno práve preto trvalo až päť rokov, kým sme sa na ňu vybrali. Rozhodli sme sa dobre. Tým sme si dnes už istí. Na vodu však chodíme radi pripravení a o rieke, na ktorú ideme prvý raz, sa snažíme získať čo najviac informácií. Táto čierna dáma je však zahalená rúškom tajomnosti. Rozhodne toho veľa o sebe neprezrádza.

Vedeli sme len toľko, že pramení v Malých Karpatoch pod Malým Javorníkom a jej celková dĺžka je 113r.km. Presná  kilometráž tejto riečky však neexistuje. Keďže nami zvolený úsek Senec – Sládkovičovo kopíruje cestu, vzdialenosť sme odhadli na čosi vyše 20r.km. Po ceste menej, rieka však meandruje. Nakoniec, ísť aspoň symbolicky „do neznáma“, zvyšuje príťažlivosť rieky. Definitívne rozhodnutie bolo na svete. Tohto roku zahájime sezónu splavom Čiernej Vody.

   28. marca 2015 o 9,30 hod. pod Sencom, pri moste na ceste Senec  Šamorín, pár metrov pod nesplavnou haťou odrážame. Nedokáže nás odradiť ani nepríjemné počasie a studený, silný protivietor.

Vlado a Feri mali absolútnu pravdu. Čierna Voda je ako stvorená pre romantikov a pohoďákov. Tečie, ale veľmi diskrétne a nenápadne. Brehy sú zarastené trstinou, les sa síce občas objaví tiež, je to však typická nížinná rieka.

Trstina na ľavom brehu vytvorí akúsi záclonu, takže cestu vidíte len občas, takmer stále ju však počujete.

   Asi po hodinke plavby sa pred nami ukáže  Kráľová pri Senci.

Na spomínanom úseku preplávate iba touto obcou. Čierna Voda obchádza všetky ďalšie dedinky, aj Senec a Sládkovičovo. V Kráľovej podplávame  štyri mosty, jednu hať splavíme, druhú pre istotu prenesieme.

Kúpať sa nám v tomto počasí naozaj nežiada. Posledný, štvrtý most je  nedávno zreštaurovaná secesná stavba.

Je dielom talianskych majstrov a spájal pálffyovský kaštieľ na ľavom,  s parkom na pravom brehu Čiernej Vody. Často sa nesprávne udáva, že most je barokový, ale stavba iba imituje barok. Táto technická pamiatka bola zaradená medzi národné kultúrne pamiatky. Spomenuli sme si tiež, že tu žil básnik Svetoslav Veigl, predstaviteľ katolíckej moderny. Pochovaný je na miestnom cintoríne. 

   Za Kráľovou pri Senci sa dlhší čas plavíme pomedzi polia a občasné lesíky. Vietor nám občas fúka do chrbta a pomáha nám, sem-tam sa nás však pokúša tlačiť späť. Napriek tomu sa  dokážeme stíšiť a rieka na nás prenáša svoj pokoj. Vždy, keď sa po niekoľkých kilometroch objaví schátraná budova prečerpávajúcej stanice vieme, že hneď za ňou bude hať.

Všetky si prezrieme, niektoré splavíme, iné prenesieme. Možno v máji, za pekného počasia, by sme boli smelší. Po dlhšom čase sa na pravom brehu objavia  nejaké budovy a my tušíme, že to bude včelárske múzeum v prírode.

O ňom sme vedeli a tešili sme sa naň. Veď už  bol aj  najvyšší čas pristáť, čosi zjesť a prejsť sa. Spomínaný skanzen je jedinečný najmä vďaka výnimočnej zbierke úľov zo 17. a 18. storočia.

Vďaka náučným panelom sme sa aj my čosi dozvedeli o histórii brtníctva a včelárstva na našom území.  Lúčime sa s mačkou a s medveďom, s ktorými sme sa skamarátili. Ešte hlt horúceho čaju a ideme ďalej.

   Míňame osadu Lúčny Dvor. Za osadou, za starou lávkou pre peších opäť radšej prenášame. Pred sebou máme posledných 5 – 6 r.km po cestný most na ceste Sládkovičovo – Veľké Úľany.

Za ním balíme Pálavku a všetko ostatné. Ťažké batohy si vyložíme na chrbát a pred nami sú asi štyri kilometre chôdze do Sládkovičova na železničnú stanicu. Odtiaľ nás vlak odvezie do Senca, kde sme začínali a kde na nás čaká auto.

   O Čiernej Vode už čosi vieme, ale zďaleka nie všetko. Určite sa sem vrátime, aby sme dokončili splav až do jej ústia do Malého Dunaja.

Pod Sládkovičovom, za obcou Čierna Voda, sa táto riečka rozdelí na nové regulované koryto a tzv. starú Čiernu Vodu, ktorá by mohla byť za priaznivého vodného stavu tiež splavná. Ak o nej čosi viete, dajte prosím vedieť.

   Riečka Čierna Voda nám ako pravá distingvovaná dáma jemne poodhalila svoje vnady, určite však neukázala všetko. To od nej samozrejme ako slušne vychovaní vodáci ani nechceme. Úprimne sa však priznávame, že napriek spoločenskému bontónu by sme nabudúce chceli  vidieť viac... 

Ahoj a dobrú vodu v roku 2015 Jana a  Ivan