Tak len pre poriadok, pod gramatickou básňou rozumiem "viazaný verš". Teda gramatickú báseň staviam naozaj ako opozitum k voľnému veršu, ale určite gramatickú báseň nestotožňujem s gramatickým rýmom. 

Teda myslel som tým, že každý dokáže tvoriť voľný aj viazaný verš (samozrejme s použitím (aj bez) gramatického rýmu). 

To je asi všetko. Snáď sa už chápame. :D

PS: Máš pravdu minimálne rok som prespal, vrátane dôkladnejšieho čítania, takže mnoho vecí mi ušlo... 

Ale minimálne jedno ti garantujem. Aj keby si sa do niektorého môjho diela pustila ako demolátor :D a zvozila ho pod čiernu zem, určite ma tým neurazíš a ani vo mne nevyvoláš chuť ukameňovať ťa. :D

Práve naopak... budem ti vďačný, lebo o tom je kritika a vzájomné čítanie. O pozitívach aj negatívach.

Múze zdar Wawako! ;)

Opravené.

Prečo by si samovraždou človek napľúval do tváre? Ľudia, ktorí zrejme nikdy neboli postavení do tak ťažkej životnej situácie, vidia samovraždu ako potrestanie samého seba. Potom je jasné, že im to nedáva zmysel. Ale ono to nemusí byť trest. Ono to môže byť vykúpenie. Samozrejme, len v prípadoch, že je situácia príšerná a vyhliadky na jejv zlepšenie mizivé. Napríklad keď vieš, že Ťa niekto ide umučiť na smrť. Ak by si mal možnosť pred mučením rýchlo si vziať život, využil by si ju? Alebo by to bol akt neúcty k Tebe samému? A samovrahovia majú vlastne to isté, ich trápenie ich napokon umučí na smrť, i keby mali tú prirodzenmú takto predbehnúť len o pár mesiacov či rokov. A to mučenie je svojím rozložením na dlhší časový interval tiež primerane zriedené, ale keby sa nahromadilo a zmeralo, bolo by hádam aj horšie ako tie kliešte. Samozrejme, pokrem toho existujú samovraždy aj neunáhlené a skratové, o ktorých píšeš.

A to, čo sa v človeku vzoprie, keď stojí zoči-voči smrti, nie je nič iné, než obyčajný sprostý pud sebazáchovy, ktorý sa udomácnil v organizmoch tým, že vznikol ako iracionálne nutkanie a tie tvory, ktoré ho nemali, vymreli, takže zostali len tie s takýmto nutkaním.

Ak aj berieš nutkanie k samovražde ako čosi neprirodzené, čo kvôli bolesti dominuje nad čímsi prirodzeným, dá sa to takto nazvať aj v prípade, že tá bolesť zahmlieva človeku mozog neustále? Lebo medzi človekom slepým a človekom žijúcim celý život v tme de facto nie je nijaký rozdiel.

"Niekedy sa môže smrť zdať ako východisko. Ale keď ju vidíš, na vlastné oči, je zrazu hlúpa a trápna."

Citát z filmu. A, samého ma to prekvapuje, nie je to len nejaká scenáristická vata. Samovraždou sa človek stavia chrbtom k celému svetu - preto niektorí hovoria, že je sebecká. Ale ešte horšie a absurdnejšie je, že sa ňou človek stavia chrbtom samému k sebe. Kašlať na celý svet - ide o to, ako sa človek zachová sám k sebe! Mne na samovraždu lepšie sedí výraz, že je nezmyselná - vo význame "je mi zle, tak si napľujem do tváre". Navyše toto je definitívne. Neodvolateľné. Ja Jackie nesúdim, iba konštatujem. Môžem ju ako čitateľ ľutovať, držať jej palce, chcieť jej pomôcť, no ako s ňou mám súhlasiť a chápať ju v tom, že si neváži samu seba? Hnevá ma, čo so sebou robí.

Samovraždu si môže človek dokonale naplánovať aj zdôvodniť, ale myslím si, že zoči-voči smrti sa v každom človeku s jasnou mysľou musí niečo vzoprieť. Výnimkou môže byť práve ten skrat, strata súdnosti (napríklad pod váhou výčitiek svedomia), ktorá býva u inak normálnych ľudí len dočasná.

Martin; v hlave sa aj eutanázia môže zdať logická. Ale logika je klamlivý ľudský faktor, lebo mozog vývinom dominuje nad inštinktami, citmi, podvedomím... skrátka celou ľudskou prirodzenosťou. Preto ju môže mozog (či bolesť?) prehlušiť. To ale ešte nemusí znamenať, že rozum má pravdu a srdce pračloveka v nás sa mýli. Závisí na tom, či veríš, že dnešný človek je niečo viac, ako dobre vyvinutý mozog so schopnosťou riešiť logické úlohy. Ak nie, potom je eutanázia ako výsledok logickej úvahy prípustná. Podľa mňa má človek na viac, ako na myšlienky typu "nevidím východisko, tak dovi."

Mne sa javí jediným dôvodom na samovraždu, ktorý si človek môže sám pred sebou dostatočne ospravedlniť (a nedať si na onom svete facku - neľutovať to) je, ak tým zachráni niekoho iného - to je čin obetavosti. V Jackinom prípade je to akt neúcty k sebe samej.

Určite sú situácie keď by skočil, a dokonca rád, obvykle sú ale spojené s fyzickou bolesťou (napr. eutanázia).

Hovorí sa, že duševná bolesť môže byť väčšia než fyzická, my čo sme to nezažili si to ale asi nevieme celkom predstaviť. Ťažko teda vynášať jednoznačné súdy.

I keď v niečom súhlasím - ani podľa mňa Jackie nemá objektívne príčiny byť až v takej beznádeji. Ľudská myseľ sa však málokedy správa racionálne.

Básničky síce nemusím... ale keď píšu o mne :-)

Hovoríš teda, že samovražda nikdy nie je pochopiteľné a ospravedlniteľné riešenie? To sú veľmi silné slová. Aké dôsledky má samovražda, ak napríklad človek nikoho nemá (čo síce nie je tento prípad)? Prečo je obludná nezmyselnosť vybrať si smrť namiesto niečoho horšieho ako smrť? Prečo by sa Jackie ničila? Prečo by každý samovrah musel byť psychopatom? A more času predsa môže byť časom na nabaľovanie problémov a zhoršovanie stavu... Prepáč, ale takémuto postoju vážne nerozumiem.

Ak ma bude napínať a znova za zašpiním od slín -> sa.

Pekny den prajem - mame seriozny zaujem o spracovanie vasich textov do elektronickej kniznej podoby.

Pekny den prajem - mame seriozny zaujem o spracovanie vasich textov do elektronickej kniznej podoby.