Najnovšie komentáre
Nikto tu školu pohltenú sopkou nechcel. Aj keby ten sen bol pravdivý (čo nie je), akosi Ti unikla veta, citujem "...sny nie sú vhodný spôsob pre spisovateľov pokúšajúcich sa ma dojať niečím z môjho okolia". :-)
Chcela si školu pohltenú sopkou, tak máš školu pohltenú sopkou. :-) Omg, to mám teraz špekulovať ako vybuchne Poľana!?! 8-O
Haha, veľmi vtipné. BTW, vieš, že to s tou sopkou v mojom príspevku bol iba imaginárny príklad? ;-) Nikdy sa mi žiadny taký sen nesníval. Raz sa mi síce snívalo, že ožila a explodovala Poľana, ale vtedy bolo ohrozené oveľa väčšie územie.
Aha, tak pardon. Ja som myslela, že tou všednou každodennosťou nadväzuješ na predošlý odstavec, kde sa sťažuješ, že Ťa ako čitateľa nudí. Nuž, mňa nie, lebo také veci ako bývajú v správach, sa mne nedejú (i keď tuším raz v správach boli dve vety o tom, ako sme 30 hodín čakali na letisku v Egypte, ale to je zrovna udalosť, ktorú nepovažujem za vrchol akcie a diania vhodného pre čitateľov).
Ale mne to bude vadiť, aj keď to bude v neznámej dedinke! Hlavne, že sa postavy volajú Ďuro a Mara a hneď vieme, kde sme, čo sa môže stať a najmä, čo sa nemôže. Akurát prednedávnom som čítala poviedku odohrávajúcu sa v evidentne fiktívnej dedinke a aj tak mi nesmierne liezla na nervy, lebo bola slovenská a zároveň v nej prebiehali paranormálne javy. To, čo prekáža čitateľom, je až na druhom mieste. Dianiu vo svojom príbehu musí veriť v prvom rade autor – lebo kto by už veril, ak on nie?
Píšem že väčšina kníh si zrejme nič nerobí z dodržiavania tej všednej každodennosti, a teda že ju príliš nedodržiavajú, a čitateľom to nevadí. Priam by som povedal že to vyžadujú, aby sa nenudili.
Prostredie je háklivejšie, isteže keď opisuje miesto ktoré dobre poznáš a nesedí to, trocha to zaškrípe. Ale z filmov sme už zvyknutí, že aj keď sa to odohráva v nejakom meste či krajine, natáčané je to obvykle niekde úplne inde. Nanajvýš tam tak dajú nejaký krátky záber na Eifellovku, aby sme vedeli kde sme :-). Takže ak to aj bude na Slovensku, umiestni to do nejakej dedinky v zapadákove, ktorú i tak nik nepozná, a nepresnosti budú prekážať nanajvýš jej obyvateľom - lenže tí sa o tej knihe pravdepodobne ani nedozvedia :-).
Nejako Ti nerozumiem. Najprv spomínaš, že väčšina ľudí si nič nerobí zo všednej každodennosti v knihách a potom, že si nič nerobia z preháňania v knihách. Preháňanie a každodennosť je ale dosť veľký rozdiel. Proti nudnej všednej každodennosti v knihách by som nič nemala. Problém je v tom, že knihy, aj tie zo slovenského prostredia, mi ukazujú niečo úplne iné než je moja každodennosť!
Chápem, máme napísať príbeh o tom, ako ti sopka zničí školu, s tým sa myslím stotožní veľa súčasných aj bývalých žiakov :-).
Ja mám najradšej keď sa dej odohráva mimo Zeme, a teda nehrozí to čo popisuješ. I keď dôvod je trocha iný - čo sa deje na Zemi vidíme denno denne okolo seba, tiež zo správ, reportáží, dokumentov atď., nechce sa mi o tom čítať ešte aj v beletrii.
Ale zrejme si v tomto dosť náročná. Väčšina kníh si z dodržiavania tej nudnej všednej každodennosti veľa nerobí a čitateľom to evidentne nevadí. Prednedávnom som dopočúval (audioknihu) Inferno od Browna a tam tiež každé mesto do ktorého vkročili sa razom premenilo na mega akčnú kulisu - aj ľuďom ktorí tam nikdy neboli musí byť hneď jasné, že to preháňa. Napriek tomu sú jeho knihy myslím pomerne úspešné, i keď mne osobne sa táto konkrétne nejako extra nepáčila, i keď dopočúval som až do konca, čiže úplný prepadák to nebol.
Aj keď ja sa v básňach veľmi nevyznám, táto sa mi páčila. Také poukázanie na dnešné neduhy doby. Posledná veta to pekne ukončila.
Škoda, že sa to už skončilo. Bolo to fajné čítanie ;)
Tak šup sem s ďalším príbehom :D