Ráčte, panstvo, starobylý Hainburg je váš.

Na jarnú turistiku sme sa vypravili v neobvykle malom počte - ostatní oslovení turisti prerábali domy, kopali žumpy a studne, ženili sa, prášili koberce, ležali s chrípkou, optimalizovali účtovníctvo, boli na služobke v Rumunsku i Česku, hrdlačili na svojich latifundiách a pod. Naozaj pracovitý národ, títo Slováci. 

Výstup na kopec Braunsberg sa začína na nábreží Dunaja, pri mape mesta a okolia. Trasy sú tri: červená, modrá, žltá. Vyberte si červenú, popri vode.

Dunaj tu tečie svižne: dolu prúdom to ide - hola hoj! - proti nemu sa však lode plazia krokom.

Chodník popri rieke prechádza skalnými tunelmi, v ktorých sú menšie jaskyne.

Vekový rozdiel medzi najmladším a najstarším účastníkom bol 70 rokov. Všetky vekové kategórie však zvládli túru bez problémov.

Niektorí mali energie nazvyš, a tak ňou plytvali celkom neužitočným lezením na stromy. Pri kokosovej palme by to opodstatnenie malo, ale tu ?

Chodník míňa kedysi slávny hostinec Noemova archa, obľúbené miesto nedeľných vychádzok Hainburdžanov. 

Žiaľ, v r. 1964 budova vyhorela a zostali z nej iba zvyšky, ako pripomienka "starých, dobrých čias" minulého storočia. Zamyslený Braňo spomína, ako tu v r. 1926 tancoval viedenský valčík s baronessou Ulrikou von Babenberg. Zlaté časy...

Po dvoch kilometroch chôdze odbočujeme doľava, kde nás po krátkom stúpaní  na vápencovú skalu nad Dunajom víta zrúcanina hradu Rothelstein.

Pán gymnaziálny profesor histórie je vo svojom živle. Na hrad vybehol ako prvý.

Krátke zamyslenie nad plynutím času, tak podobnému plynutiu vody v Dunaji...

... a sme v znovu v prítomnosti - vo sviežozelenom jarnom lese. Pohodlný chodník popri Dunaji sa mení na stúpajúce serpentíny.

Pekný Braňov záber z chráneného lesa.

Po kilometrovom stúpaní nás víta vrchol. Je holý, porastený trávou.

Bežíme k čudesnej drevenej stavbe na okraji skalného zrázu.

Je to replika palisádového keltského opevnenia so strážnou vežou. Pred 2000 rokmi tu bolo totiž keltské oppidum, ohradené 2 km drevenou palisádou, vysokou miestami až 5 m. Oblasť ovládal kmeň Bójov, známy m. i. aj ražbou mincí Biatec.

Neverili by ste, kto na Braunsbergu túto keltskú repliku postavil ... slovenskí archeológovia (v r. 2011). Aj drevo je zo Slovenska - z lesov okolo Duchonky. Peniaze na stavbu boli však rakúske - 30.000 € poskytla banka Sparkasse.

Lužné lesy, ktoré vidíte na druhej strane Dunaja sú súčasťou národného parku Donau-Auen, rozprestierajúceho sa od sútoku Moravy s Dunajom až po Viedeň. Je to obdoba našich či maďarských Dunajských ramien. Ramenami vedie dobre značený cyklistický chodník.

Z vrcholu Braunsbergu je nádherný výhľad na všetky strany.
V prípade jasného počasia aj na sútok Dunaja s Moravou a starobylý Devín, Petržalku či Neziderské jazero. My sme také šťastie dnes nemali - bolo trochu hmlisto. Pohľady na Hainburg či Dunaj však stáli za to.

Panoráme pod nami dominuje zazelenalý homolovitý kopec uprostred mesta, so zrúcaninou na vrchole. Ide o slávny hrad Schlossberg, postavený v r. 1050 Babenbergovcami. V r. 1252 si tu český kráľ Přemysl Otakar II. vzal za manželku (o 30 rokov staršiu) Margarete von Babenberg, čím získal ďalšie územia a majetky. Žiadna romantická láska...

Dolu zostupujeme znova po červenej, skrátime si ju však krátkou (modrou) prepojkou vedúcou na nábrežie Dunaja. Dolu to "odsýpa", a tak sme o 20 minút v prístave. 

Po 10 km chôdze do kopca i z kopca dobre padne posedenie na lavičke detského ihriska. Naše ratolesti však nijakú únavu nepociťujú.

Pobyt sme zavŕšili doplnením sacharidov v prístavnej cukrárni.

Pekný deň.                                          Foto: V.P. a Braňo Kondel