Milí moji blogeri, známi i neznámi :-D S nadšením Vám chcem oznámiť, že po mnohých rokoch čakania mi vyšla ďalšia knižka - LEGENDY LEOPARDIE. Mnohí ste sa mohli s jej príbehom zoznámiť práve tu na blogu vydavateľstva Enigma, kde som niektoré kapitoly uverejnil na zdieľanom profile "Šimon Uriel",…
Slnečné srdcia znenazdajky navštívila noc.Dych je tak hlasitý, však sám hlas mĺkvy.Nečakal som... Ťa.Myslíš niekedy na spevy hviezd?Ja nemôžem zabudnúť na chvíľu ich prvého tónu.Pripomína mi Lásku.Rozkvital som totiž v chladnej noci.Semä vrúcnych odrazených lúčov,vsadené do kovovej zeme.V noci ako…
Fidlikanie nočných cvrčkov,mi rozjatrilo v hlave...zážitky z dávneho dávna,keď v srdci nosil som ťa stále. Že desaťročia blednú...myslel som si tiež.Z mŕtvych vzťahov vznikla hrádza.Prestávam rozumieť však časua vlastná pamäť ma zrádza. Už nie je verná...nebola nikdy ako každá.Keď čítam medzi…
„Naša škola je ako vesmír. Ponárame sa do nekonečna možností a tém, pretože keď sa nám zdá, že sme objavili nejakú hranicu, znenazdajky sa zjavia nápady a poznanie, ktoré ju prekročí a objaví novú v diaľke.
Nemáme teda hranice, ale schody, po ktorých stúpame. Občas je to v tej našej škole ako v…
... do kože vypálil cestičky lásky ...Nech znova miluje! Nech miluje!Hviezdy sa schovali, prihlboko do jej zreníc.... ich svetlo je láska...Búrka už zúri a ona očami prší nože ...Nech znova miluje! Nech miluje!Kiež smútok jej ustane!Bože odpusti! Veď zraniť sa môže.Kiežby radšej sa zlomila tak, ako…
Otče je mi zima a Ty sa pozeráš, ako mriem. Otče je mi zimapomaly odchádzam, už to viem. Otče je mi zima a Ty si nečinný a mňa to škrie. Otče, koho je to vina?Srdce mi zovrel silný kŕč. Pane obetúvaš syna.Krv za krv...Však v ľuďoch koluje hnus a žlč. Otče, chvíľa iná...duch telo opustil, už blúdi…
Čo ak nejestvuje žiadna voľba? Čo ak ilúziou je každý smer? Čo ak sme iní? Inertní, uzavreté sústavy v uzavretých sústavách... A nik sa vskutku neopýta, kam sa to vôbec rútime.Tak kam?Vravíš, že svet je krásny?! Tak prečo zaťahuješ žalúzie, keď svieti slnko? Tak prečo tasíš dáždnik, keď prší?…
Opojný pocit chvenia, mizne z tela v chvíli pokoja.Temer hnev všetok ustal a žilami prúdi pokora.Dotkni sa ma spoza srdca!Ja budem smelší razom hneď.Nik iný to nedokáže,Ty mi však krútiš celý svet.Toľko slov sa v mysli zlieva...Človek mlčí, človek sa mení v zviera.Žiadny pokoj veky nevydrží,…
Najdrahší Lévi, opäť Ti píšem, akoby sa moja duša nemala komu zveriť. Hoci známych mám až hanba, ten priateľ v Tebe mi stále chýba.Ale dnes nechcem smútiť za minulým, píšem preto, že život ma začal opäť lákať. Odhalil pestrosť a sladkosť svojich zákutí a vábi ma kamsi... Vlastne ani neviem, či ma…
Ešte raz sa prejsť po moste,jeho stavbou ʼšiel nám čas.Ja som mal ʼšte husté vlasy, a ty nikdy nezvýšila sʼ hlas. Ešte raz prebrázdiť ulice,v nichž strácali sme bozky.Vlnila náručou sasʼ mi s vánkompivné bruško netrápilo nás. Ešte raz prebrázdiť cesty,vše zabudnuté tiché kroky rande maných i…
Comments
Pridať nový komentár
Toto je jedno z mojich starších zamyslení, na ktoré som narazil "v šuflíku" a rozhodol som sa dať mu ešte jednu šanca.
Prajem vám príjemné čítanie!
.
nie.
Nemiem tu narúšať svoje poetické videnie sveta...
Ale...
Existuje názor, ktorý tvrdí, že nebo sa začína práve tam, kde zem končí.
Iný vravia, že hranica medzim nebom a zemou ani neexistuje, pretože do seba plynule prechádzajú formou rôznych etáží a sfér.
Ale jedno majú spoločné, a to je zjednodušene povedané "kolobeh vody".
Nuž a moje poetické videnie v daždi zbadalo milostný akt "neba" so "zemou".
Dúfam, že ti takéto vysvetlenie stačí.
Nuž a na dôvažok ma ale zaujíma, prečo tvrdíš, že sa nedotýkajú. Bola to len provokácia? Alebo máš aj vysvetlenie?
nuž, je to len taká krátka poetická úvaha, ale ak zlepšila náladu, alebo rozcítila, tak splnila účel.
Vďaka za pozitívne slová.
nuž, je to len taká krátka poetická úvaha, ale ak zlepšila náladu, alebo rozcítila, tak splnila účel.
Vďaka za pozitívne slová.
Nemyslím si, že provokácia. Mne toto ponímanie proste nesedí. Čo je nebo a čo nie je? Takýmto ponímaním sa všetko dotýka všetkého a nič ničoho, je v tom prlíš veľký zmätok. To sa potom v tejto chvíli dotýkam teba, lebo všetko sa dotýka všetkého. Možno som len zadubenec, ale táto vec mi v tej básni proste nesedí, ani logicky, možno básnicky trochu ok, ale ak niečo neodkážem prijať logicky, ťažko sa mi to potom vníma. Ak to chcem rozmeniť na drobné, proste oblaky sa tej zeme vodou nedotýkajú, ale vodu "posielajú". A ak sa nebo dotýka zeme, to som vlastne už v nebi?