Čo ak nejestvuje žiadna voľba? Čo ak ilúziou je každý smer? Čo ak sme iní? Inertní, uzavreté sústavy v uzavretých sústavách... A nik sa vskutku neopýta, kam sa to vôbec rútime.

Tak kam?

Vravíš, že svet je krásny?! Tak prečo zaťahuješ žalúzie, keď svieti slnko? Tak prečo tasíš dáždnik, keď prší? Vravíš, že sa chceš rozdať?! Ale zatajíš sa pod dekou, keď núdzni klopú ti na dvere.

Šanca je na prahu. Vari ju necítiš?!

Nie. Asi máš upchatý nos. Ale nerozumiem... Vravíš, že si dobrý človek. Naozaj vravíš, že sa chceš rozdať?! Nerozumiem Ti. Prečo chodíš po ulici so zavretými očami? A keby to boli len oči!

Kto však som Ja, aby som ťa súdil? Len ma mrzí, keď chátrajú srdcia, ktoré stačí otvoriť. Občas by bolo fajn, urobiť prievan, nemyslíš? Vieš, mám strach. Mám strach, že nejestvuje žiadna voľba.

Dostali sme do vienka plamienky. Ale každý oheň potrebuje vzduch. Tak bojím sa, že zabudneme vetrať. Vyhne zhasnú a v nás to zamrzne. Ale to je niečo, čo asi nechceš počuť a... Nechceš to čítať. Dokonca to nechceš vidieť ani vedieť ani... Prečo? Prečo sme od seba tak vzdialení, hoci si hľadíme do očí?

V čiernej káve stráca sa mlieko. V cigarete došiel dym. Tak ako to teda je? Doliehajú ku mne bludné hlasy. Nemám sa báť? Tak odpovedz! Prečo stále mlčíš?

Dokážeš ma ešte presvedčiť o dobrote a kráse a milosti a spáse... a... ak áno, urobíš to? Lebo čo ak nemôžeš? Čo ak nik nemôže? Čo ak nejestvuje žiadna voľba? Už som vyčerpaný. Vyčerpal som otázky, hoci... Nedajú mi pokoja posledné.

Čo ak voľba existuje? Čo ak predsa len môžeme niečo zmeniť? Čo ak je tu nádej? Čo ak sa mi raz naozaj rozdáš? Možno to dokážeš iba Ty. 

Začínam sa cítiť ako najväčší hlupák. Dával som a dával a dávam a dávam... Dávam lásku v rôznych podobách. Môžeš si myslieť, že sa mi už minula. Ja som si to tiež myslel, keď som otváral svoje srdce. Vieš, aké bolo malé? Bál som sa, že sa tam nik a nič nepomestí. Ale zistil som, že vôbec nie je ako škatuľa od topánok. Nedokázal som ho naplniť. Možno sa to nedá, aj keby sme milovali všetkých.

Nie, srdce sa neroztrhne ako vrece na odpadky, ono s každou ďalšou láskou jednoducho rastie. Len mám stále strach, že nemá na výber. Čo ak nejestvuje nijaká iná voľba?