Lukyan vošiel do izby a usadil sa na pohovku, na ktorej už mal nachystaný vankúš a prikrývku. Eiki vliezla do svojej postele a potiahla si perinu až ku krku.
„Máš strach?“ pozrel na ňu. Do izby cez okno svietil mesiac a jej bledá tvár vyzerala v jeho svetle ešte bledšia.
„Trochu.“ Eiki sa oprela o chrbát postele a kolená si pritiahla k brade. „Občas ma prepadne taký nepríjemný pocit. Všetko nabralo akýsi nezvyčajný spád. Je to také zvláštne,“ povedala zamyslene. „Myslím to, že do značnej miery teraz všetko závisí odo mňa. Na jednej strane sa mi nechce veriť, že je to všetko pravda, no na druhej...akosi podvedome cítim, že tieto skutočnosti sú vlastne odpoveďou na moje otázky.“
Lukyan na ňu skúmavo pozrel.
„Vieš, ten môj nepokoj, pocit, akoby som bola niekým iným, nepatrila sem, akoby nič z toho, čo som robila nedávalo zmysel.
Myslím, že to bolo preto, lebo som nebola tým, kým som mala byť. Akoby moje skutočné ja cítilo, kde je jeho miesto, a to ma napĺňalo nepokojom. Nie...niežeby som už teraz vedela, čo presne budem robiť. Ale myslím, že na to časom prídem. Lebo teraz už viem, kým som. A nebudem zahadzovať to, čo mi bolo dané.“ Odhodlane zovrela pery.
Lukyan sa usmial. Poznal ju len krátko, no dozrievanie jej osobnosti bolo niečo, čo sa nedalo prehliadnuť. Niekedy človek pod vplyvom okolností dozrie rýchlejšie, hoci za bežných podmienok by tento proces trval oveľa dlhšie. A práve v tomto bol význam toho, čo sa ťažko prijíma. Všetky bolestné a ťažké situácie, ktorými si človek musí prejsť - spôsobujú síce rany a zanechávajú jazvy, no umožnia rásť. Tak sa rodia veľké osobnosti.
„Dobrú noc,“ zašepkala Eiki do ticha a vytrhla Lukyana z myšlienok.
„Dobrú noc a pokojné sny,“ zaželal jej.
Pokojné sny to však ani z ďaleka neboli. Keď sa Eiki zobudila, bola ešte hlboká noc, no vedela, že tak rýchlo sa jej znovu zaspať nepodarí. Chvíľu sedela na posteli a sledovala driemajúceho Lukyana, potom sa nehlučne zošuchla na zem, prehodila si cez plecia plášť a vykĺzla z izby. Ticho kráčajúc chodbou došla až ku schodom, ktoré viedli na spodné podlažie. Pomaly zišla dole a vošla do záhrady.
Mesiac ešte stále jasne svietil a v jeho svetle sa striebristo trblietali listy veľkých košatých stromov, pod ktorými Eiki zvykla tráviť svoje nepokojné noci. Zamierila priamo k nim. Pristúpila k mohutnému kmeňu a jemne prešla prstami po jeho drsnej kôre. Potom k nemu priložila obe ruky a oprela si hlavu. Plavé vlasy sa jej skĺzli po tvári a splynuli s pokrútenou kôrou.
Zrazu nadobudla nepríjemný pocit.
„Máš dve možnosti,“ ozval sa spoza nej desivo známy hlas, z ktorého jej prešiel mráz po chrbte. „Buď sa so mnou vrátiš, alebo...“
„Alebo čo?“ Eiki sa pomaly otočila a pozrela Henkanovi do očí.
Comments
Pridať nový komentár
Je to dobré. Dúfam, že nie si sklamaná, že sa Ti nedostalo väčšej pozornosti. Úryvky tu totiž vo všeobecnosti nejako neletia, ujdú sa im väčšinou nanajvýš tak jeden-dva komentáre od rozdielnych osôb.
Čítalo sa to plynulo, aj keď, ako to už v úryvkoch býva, človeka začne otravovať, že nevie, o čo tam ide - a vtedy je asi správne naladený na prečítanie celej knihy. A ešte - za troma bodkami sa dáva mezdera ako za jednou bodkou, ale nič si z toho nerob, tiež som to tak písavala. :-)
Ďakujem za komentár i technické pripomienky. V podstate sa len tak oťukávam, ešte neviem celkom, ako to tu funguje.
Rozmýšľala som, či uverejniť niečo a čo, prípadne koľko a odkiaľ. Nevedela som, či je vhodné to dať hneď od začiatku na pokračovanie, či by o to bol vôbec záujem, keďže, ako postupne zisťujem, fantasy je už dosť otrepaný a nie až tak čítaný žáner, a ak aj áno, teraz vraj letia upíri ;)
Takže viac-menej len skúšam, zisťujem, či to môže osloviť aj nezainteresovaných ľudí (čítala som tvoj článok o tom, ako nenapísať knihu - mám to šťastie, že mám aj z rodiny pár ľudí, čo mi to čítalo a aj vďaka nim sa mi podarilo vychtať mnóóžstvo chýb :D) - kamaráti sú kamaráti a ich názor je predsa len o niečo subjektívnejší :)
Takže ďakujem za komentár i rady. :)
fantasy je dosť čítaný žáner a podľa toho, čo počúvam, má oveľa väčšiu šancu na vydanie ako môj ťažiskový žáner sci-fi. Nedávno vydal Fragment fantasy knižku nejakej mladej žabe. Aj priamo tu na Enigme sa fantasy venujú alebo venovali hneď niekoľkí, dávali sem úryvky aj diela na pokračovanie. Ale ľudia sa väčšinou v ich komentovaní netrhali, to je pravda. Asi je toho už trošku priveľa. Preto i ja čakám s písaním svojej fantasy ságy, keď tento záujem opadne a ľuďom budú tieto veci vzácnejšie. Vo svojom fantasy svete mám už všetko premyslené - mapy, dejiny, legendy, bytosti, históriu. Ale asi ho radšej zakomponujem do iného príbehu, nefantasy, ktorého hlavný hrdina si celý tento fantasy svet vymyslel. Ako samostatný príbeh by to asi nemalo šancu na úspech, v takejto konkurencii.
Uf, upíri - už pri tom slove mi naskakujú alergické vyrážky. :-D
No, už to tak raz bude. Neviem teda, ako to bolo, keď som ešte bola na poličke a tiež ako to bolo, keď som bola ešte malá - vtedy som predsa len čítala iný žáner. Faktom ale je, že teraz je toho fantasy na mraky.
Inak ma ešte napadlo, keď si spomínala tie vydavateľstvá s internetovými formulármi, spomínala si jedno české. Myslíš, že má zmysel niečo posielať do českého vydavateľstva?
Mimochodom, v ktorom ročníku si? Možno sme sa už aj stretli, som na tej istej škole - piatačka, len na inaj katedre ;)
Vieš čo, poviem Ti úprimne, podľa mojich skúseností má posielať niečo do českého vydavateľstva ešte menší význam než do slovenského. Neviem, ako to tí slovenskí autori vychádzajúci v Čechách robia, ale moja skúsenosť s českými vydavateľmi - 90 % prípadov absolútna ignorácia (vrátane toho, čo má ten internetový formulár), jedno nevydáme vám bez udania dôvodu, jedno nemáme záujem o nových autorov, jedno nevydáme vám, lebo to by muselo byť v českom jazyku. Takže asi tak. :-(
Ja som v štvrtom ročníku, ale na tejto škole som len od septembra, predtým som študovala v BB. Ty si tiež na Pri. f. UK? A na akej katedre? Ja na katedre molekulárnej biológie.
Viem, dočítala som sa o Tebe na Wikipédii (mala si kdesi odkaz na tú stránku). Preto ma to aj zaujalo, že chodíme po tých istých chodbách.
Ja som na ekológii, molekulárka bola jedna z katedier, o ktorej som s určitosťou vedela, že na ňu nepôjdem :D:D Je to pre mňa predsa len príliš high level, príliš abstraktné pre môj jednoduchý sedliacky rozum. Ty si ale iná, k vede máš zjavne bližší vzťah :) Ja som rada, že som so šťastím urobila základnú skúšku a dúfam, že už s tým nebudem mať nič spoločné :D
Takže asi toľko. Inak veľa šťastia na skúškach, vy tam máte také chuťovečky podaktoré (moja spolubývajúca bola na molekulárke, už skončila).
Hm, vzťah k vede. :-) Neviem, prečo si to o mne všetci myslia že ho mám. Faktom je, že ja si len rada prečítam nejaké zaujímavé informácie a vonkoncom ma netrápi, ako na ne prišli. A mám nočnú moru z toho, že by som mala niečo skúmať ja. V laboratóriu som ako slon v porceláne. Zdá sa, že tá molekulárka napokon nebude pre mňa to pravé...
Keď už chodíme po tých istých chodbách, tak by sme sa mohli aj stretnúť. Ak máš záujem, napíš mi na mail. Prezradila by som Ti, ktoré vydavateľstvá sa k autorom chovajú najhoršie - verejne sa to neodvážim. :-)
Inak, veľmi ma teší poznanie, že ešte nejaký študent prírodných vied okrem mňa píše. Doteraz som sa stretávala len s autormi (teda ak boli môjho veku), ktorí študovali samé humanitné predmety.