Anna Graceová pracovala u lady Eleanor takmer desať rokov. Mala ju rada pretože vedela, že lady Eleanor nemá zlé srdce, no napriek tomu k nej nenašla tú správnu cestu. Celé roky sa snažila vyhovieť jej vrtochom a zvláštnym chutiam, na ktoré bola lady Eleanor navyknutá.  Predtým, ako do jej služieb nastúpila, lady Eleanor mala len starú černošskú kuchárku, ktorú z duše nenávidela. A nemala rada ani Annu. Anna bola írka a lady Eleanor nemala rada írsku spoločnosť, írske zvyky a ani írske jedlo.
Pred vchodovými dverami do Eleanorinej izby sa Anna zhlboka nadýchla, preložila si tácku do pravej ruky a zaklopala. Ozvalo sa pozvanie dnu, tak teda vošla.
Lady Eleanor sedela pri toaletnom stolíku a nanášala si na tvár krém. Annu prekvapilo, keď videla lady Eleanor, ako ju víta s úsmevom. Lady Eleanor však nevedela, že k nej prichádza kuchárka.
"Dobré ráno madam Doranová, ako ste sa vyspali?" opýtala sa Anna.
"Už som sa aj lepšie, ale vďaka tabletkám sa aspoň často nebudím. Stalo sa niečo?" Prekvapene pozorovala kuchárku, ako jej kladie tácku s čajom na stôl pod oknom.
"Priniesla som vám váš čaj, madam. A chcela by som sa opýtať, čo by ste si priali na obed a na večeru." Anna sa postavila k jej ľavici, ruky si pokorne schovala pod zásteru.
"Ešte som nad tým nepremýšľala, chcela som o tom popremýšľať počas kúpeľa. Viem však, že na obed nechcem nič ťažké. Postačia zemiaky a dusená hovädzina. Nechcem žiadnu zeleninu, na to nezabudni, " zatvárila sa kyslo a pokračovala v nanášaní krému.
"A ďakujem za čaj, " povedala akoby mimochodom, keď Anna vychádzala z izby.
"S radosťou, madam." Anna kráčala z jej izby s ľahším srdcom. Obdivovala lady Eleanor, aj keď k nej pani nebola veľmi milá. Anna verila, že jedného dňa jej tvrdé srdce zmäkne.

Pod schodiskom sa stretla s Deliou. "Dobré ráno Anna, ako sa máte?" opýtalo sa jej dievča veselo. "Veľmi dobre, ďakujem. A ty? Dnes budeme mať pekný jesenný deň, čo myslíš?" Delia pozrela smerom von cez okná knižnice a pokrčila nosom: “Ani neviem, určite to bude príjemný deň, ale ak bude dnes znova sucho, knižnicu budem musieť ráno celú poutierať od prachu čo sa sem naženie cez pootvárané okná. Lady Eleanor zajtra očakáva svoju sestru a tá sa nerada zdržiava v niektorej z dolných izieb. Veď viete, ako rada sedáva práve tu, v knižnici. A  knižnicu lady Eleanor udržiava v takom stave len kvôli nej." Delia veľavravne pozrela na Annu, a tá sa usmiala. Veľmi dobre vedela, čo má Delia na mysli.
Lady Eleanor mala jednu sestru. Lady Margaret Dillonovú. Bola od lady Eleanor o tri roky staršia a mala v živote oveľa väčšie štastie, ako jej mladšia sestra. Keď mladú Margaret uvádzali do spoločnosti, na večierku padla do oka mladému dôstojníkovi Lordovi Philipovi Dillonovi. Bol to úspešný a inteligentný mladý muž, a svoju nastávajúcu manželku si od začiatku chránil ako najvzácnejší poklad. Mladšia Eleanor nemala také štastie. Počas jej uvedenia do spoločnosti, sa do nej zahľadel priateľ lorda Dillona, obchodník menom Charles Doran. Bol to síce pohľadný a vtipný mladý muž, ktorý sa vtedy šestnásťročnej Eleanor páčil, no až prineskoro zistila, že nemal silný charakter. Každým sa dal ľahko ovplyvniť a časom sa to odzrkadlilo na jeho obchodoch. Veľa ľudí ho zneužilo a on tvrdohlavo odmietal akékoľvek rady od svojej manželky. Keď sa jeho obchodovanie chýlilo ku krachu, dal sa na hazardné hry a alkohol. Takmer všetok svoj majetok prehral v kartách alebo vypil s poslednou kvapkou brandy. Jediné, čo manželke po svojej náhlej smrti zanechal, bola renta, ktorú lady Eleanor svojim vydajom získala od rodičov. Nejakú časť po manželovej smrti investovala s pomocou lorda Dillona, no napriek tomu musela o finančnú pomoc občas požiadať svoju staršiu sestru. Sestru, ktorú nenávidela. Od detstva k sebe neprechovávali sesterské city. Staršia Margaret bola matkiným miláčikom, nuž sa Eleanor snažila získať si srdce svojho otca. Našťastie sa jej to podarilo. Otec ju naučil mnohým veciam, ktoré neskôr využila v každodennom živote a aj pri rozhodnutí investovať. Jej sestra nikdy nemala starosti a život si užívala plnými dúškami. Mala manžela, ktorý ju nadovšetko miloval. Mala deti, ktoré chodili do tých najlepších škôl. A mala mladšiu sestru, ktorej pri každej príležitosti dávala najavo, že ona je tá lepšia. A napriek tomu všetkému ju lady Eleanor každú sobotu popoludní vítala na šálku čaju vo svojom dome.

"Netráp sa Delia, hádam dnes po ulici veľa kočiarov neprejde, " povedala jej Anna.
"Hm, možno nie, no najradšej by som okná dnes nechala pozatvárané. Nemám rada, keď sa pred príchodom jej sestry musím ponáhľať s upratovaním." Lady Eleonor každý deň po jedenástej hodine zišla dole do knižnice a pootvárala všetky okná. Potom sa zatvorila na hodinu do manželovej pracovne a čitala.
"O kom tu vy dve znova klebetíte?"  pridala sa k dvojici Miranda, utierajúc si mlieko, čo sa jej zachytilo na fúzikoch nad hornou perou. Zastala si s rukami vbok a pozrela na Deliu : "Pani sa na teba dnes ráno pýtala," prehodila, akoby sa nič nedialo. "Povedala som jej, že som ťa počula kašľať v knižnici, na čo mi prikázala odkázať ti, aby si za ňou išla. Myslím, že má obavy, či bude knižnica uprataná pred zajtrajším príchodom jej sestry." Uškrnula sa, zvrtla sa na podpätku a vrátila sa do kuchyne, aby pripravila ďalšiu nádobu, v ktorej pre lady Eleonor hriala vodu do kúpeľa.
"Nevedela som, že ťa lady Eleanor očakáva, " povedala Anna, " nebola by som ťa teraz zdržiavala."
"Netrápte sa pre to, Miranda mi to nepovedala, lebo chce, aby sa na mňa madam hnevala. Idem teda radšej k nej. Uvidíme sa neskôr." Delia odložila prachovku na stolík pri vchodových dverách a ponáhľala sa k lady Eleanor.

Po schodoch však vybehla prirýchlo, nuž sa musela pred jej dverami najprv pár krát zhlboka nadýchnuť. Potom zaklopala a hneď po pozvaní vošla.
"Prepáčte lady Eleanor, až teraz som mohla za vami prísť. Poslali ste po mňa?"
Lady Eleanor zdvihla hlavu od včerajších novín a usmiala sa na Deliu. "To je v poriadku. Znova si robila jarné upratovanie v knižnici?" zasmiala sa.
"Musela som, včera bol rušný deň a nanieslo sa dnu veľa prachu." "Nemusíš to predsa robiť každý deň. Hlavne aby bol poriadok, keď príde moja sestra. Inak je tu až príliš čisto." Trochu si povzdychla a opýtala sa, či jej Miranda už pripravila kúpeľ.
"Myslím, že ešte nie, veď sama viete, že jej všetko trvá trikrát tak dlho ako niekomu inému, " zasmiala sa Delia a podišla k lady Eleonor. "Ako ste sa dnes vyspali madam? Netrápila vás v noci reuma? Noci začínajú byť chladné. Možno by som vám mohla priniesť ďalšiu deku…" "Zatiaľ to nie je zlé, nebyť toho skorého ranného budíčka, ktorým ma rozčuľuje to dievča," pokrútila hlavou. "Správa sa, akoby jej tento dom patril. Oslovuje ma drahá madam, minule mi dokonca povedala drahá Eleanor. Je to proste neprípustné a to dievča by som najradšej poslala tam, odkiaľ prišla!" zlostne posladala noviny a položila ich na stolík. Takmer prevrhla hrnček s mliekom, no Delia ho zachytila. "Netrápte sa pre to madam, ju to hádam čoskoro prejde." "Nerozumiem tomu, ako môže byť niekto taký bezcharakterný a nevzdelaný! Ohromne by sa hodila k mojej sestre! Mimochodom, nezabudni vziať obrusy z knižnice, aby si moja dokonalá sestra nemusela nájsť zámienku k bezduchému rozhovoru o čipke. Koho zaujíma čipka?!"
"Nebojte sa, určite všetky obrusy odložím. Preto ste ma volali?" Lady Eleanor kývla rukou a pokrútila hlavou : "To nemožné dievča spomínalo, že ťa počula kašľať. Si chorá?" "Nie madam, nie som chorá." "Aha, tak to je potom v poriadku, " takmer nebadane sa usmiala. "Povedz tej čo si myslí, že jej to tu patrí, aby sa poponáhľala s tým kúpeľom," prevrátila oči a napodobnila Mirandin výraz tváre. Delia sa zasmiala a rozlúčila sa.
Lady Eleanor považovala za vtipnú osobu, schopnú ohodnotiť každého. Trochu sa bála toho, čo si myslí o nej, no mala pocit, že lady Eleanor ju má trochu rada. Zišla do haly práve vo chvíli, keď sa ozvalo búchanie na vchodové dvere. Delia vedela, že práve priniesli raňajšie noviny pre lady Eleanor. Ponáhľala sa k dverám, no Miranda ju predbehla. Rýchlo si uhladila vlasy a otvorila dvere so žiarivým úsmevom. "Dobré ráno, Edward! Naša pani sa vás už nevedela dočkať!" zaštebotala Miranda a vtiahla roznášača novín dnu, no dvere nechala otvorené. "Čo sa udialo vo svete zaujímavého?" zakvačila sa na Edwardove rameno a nakúkala na titulnú stranu novín, ktoré priniesol. "Ani vlastne neviem slečna, nemal som tú možnosť posedieť si s dnešnými novinami," vysvetľoval, márne sa snažiac vyslobodiť z jej pevného zovretia. Delia k nim podišla, vrhla karhavý pohľad na Mirandu a vzala noviny Edwardovi z rúk : "Ďakujeme vám a prajeme príjemný deň!" Edward pochopil, no Miranda očividne nemala v záujme jeho rameno pustiť. Čosi mu šepkala do ucha, keď sa nad schodiskom zjavila lady Eleanor : "To sú dnešné noviny? Miranda, prines mi ich." Dievča trhlo a v tom istom momente pustila Edwardove rameno. Ten sa náhlivo rozlúčil a priam utekal k svojmu vozíku s novinami. Miranda vzala noviny od Delie a stúpila na prvý schod. "Nestrpím takéto správanie vo svojom dome a ty to dobre vieš! Niekoľko krát som ťa upozorňovala, no ty sa stále správaš pohŕdavo a neposlušne!" karhala Mirandu lady Eleanor, pokiaľ v ruke nedržala svoje raňajšie noviny. "Na ten kúpeľ už čakám pridlho! Dúfam, že je už pripravený!" nadvihla si župan a vrátila sa do svojej izby. Delia medzitým odišla do kuchyne a pomáhala Anne s prípravou obeda.
"Nenávidím tú starú strigu! Bodaj by sa utopila v tom svojom kúpeli!" hromžila Miranda a hodila sa na svoje miesto pri stole. "Nerozumiem ako o nej takto možeš hovoriť za jej chrbtom a pritom sa jej do tváre každé ráno usmievaš," povedala Delia a začala čistiť ďalší zemiak. "Ty sa do toho nestaraj. Ty si len obyčajná slúžka a nič viac, nemáš k panej prístup tak ako ja, ty len ďalej počúvaj jej príkazy!" Miranda vzala neočistený zemiak a prehadzovala si ho z jednej ruky do druhej. "Mohla by si nám pomôcť, keďže si už panej ten kúpeľ pripravila," povedala Anna s neviditeľným úškrnom. Vedela, že Miranda na kúpeľ zabudla a myseľ jej blúdi všade tam, kde by nemala. Miranda odhodila zemiak na kopu, narýchlo si utrela ruky do zásterky a bežala na poschodie, pripraviť vaňu na kúpeľ.