V koľajách Veľkého voza vybral som sa hľadat svet
Zanechané v snehu sa pomaly roztápali pod teplom
mojich bosých nôh
Veľký voz žiaril a trblietal sa navôkol
keď spadol som do priepasti po Škorpiónovi
V koľajách Veľkého voza vybral som sa hľadať svet
Nahý som kráčal tmou v mojich očiach
Slnko bolo ďaleko na Východe
Z priepasti ho vôbec nebolo vidieť
Po koľajách Veľkého voza dostal som sa do priepasti po Škorpiónovi
Nahý som ležal na chladných skalách jej vnútra
tma v mojich očiach nevidela vychádzať Slnko ani zapadať Mesiac
Svet ktorý som hľadal sa stratil a znova som ostal sám
Koľaje Veľkého voza zanechané v snehu zbobili stopy mojich bosých nôh
ako čiarky stroskotanca ktorý odrátava svoje posledné dni
A možno sa po tom rebríku čiarok raz vyšplhám hore a nájdem svoj svet
Comments
Pridať nový komentár
Má to v sebe silný pocit a to sa mi na tom páči... hoci nerozumiem. Možno časom :)
niekedy sa neda rozumiet...staci ze to zanecha nejaky pocit...aj to je dobry vysledok...keby to nezanechalo nic...tak nemalo zmysel to pisat :)
dik za komentar