Mala 10 rokov a kráčala po chladnej školskej chodbe. V ruke žmolila mincu od mamy. Už sa nevedela dočkať, kedy si rozbalí čokoládovú tyčinku. Malý rituál, vždy po tretej hodine. Príjemné spestrenie obyčajného dňa.

                                               XXX

O tri roky neskôr sa tešila na koniec týždňa. V piatok po škole vždy kráčala chodníkom k železničnej stanici. A on šiel oproti. Vystúpil z vlaku a vracal sa domov z internátu. Netušila odkiaľ kam smeruje, koľko má rokov, ako sa volá, aký má hlas. To všetko si môže predstavovať. Potrebovala len ten jediný okamih, desať sekúnd každý týždeň. Moment zvláštneho mrazenia v zátylku a zrýchlený tep. Moment prázdnej hlavy a pocitu neznámeho vzrušenia. Tie sekundy, počas ktorých z neho nespustila oči. Neriešila to, že sa na ňu nepozrie, že o nej nevie, nechcela nič viac, než to znovu zažiť.

                                               XXX

V šestnástich mala prvé skutočné rande. Pri pohľade do chlapcových očí sa zachvela. Boli tak blízko. Nevládala sa pozrieť inam. Boli veľmi vážne a sústredené. Potom sa priblížili ešte viac a pohľad sa zastrel. Hlava sa jej zatočila a ona mala pocit, že spadne. Pery splynuli. Oči nevideli, uši nepočuli, nič okolo nebolo, len jediný bozk. Až po chvíli si uvedomila, ako pevne ju držia tie ruky, ako omamne vonia pokožka takmer neznámeho a predsa blízkeho človeka. Ich pery sa už nikdy nedotkli, no ona ten okamih prežívala ešte tisíc ráz. Stále si snažila vybaviť pocit, vôňu, chuť. Dúfala, že čím častejšie si bude tú chvíľu predstavovať, tým intenzívnejšie si pripomenie prežité chvenie. Bol to omyl. Po čase si už len matne vedela predstaviť, ako sa cítila. Pochopila, že to, čo zažila je príliš vzácne.

                                               XXX

Na prahu tridsiatky sa začala zamýšľať nad tým, či to najdôležitejšie v živote, je najkratšie. Či to ostatné je zbytočne minuté, alebo potrebné pre podporu výnimočnosti. Zo zaľúbenosti prvých dní ostane v spomienkach len matný pocit elektrických výbojov. Hlbokú lásku si pripomína milými spoločne prežitými drobnosťami. Z rodinných stretnutí jej ostávajú v pamäti nesúvislé nite rozhovorov. Zo spomienok miznú súvislosti, opakujúce sa udalosti a ostávajú príjemné a nepríjemné momenty, ktoré menia pohľad na minulosť. Je ľahké zničiť prežité hodiny jedinou sekundou.

Teší sa na stretnutia s priateľmi, pričom výbuch radosti príde v momente, keď sa s nimi zvíta. Hodiny pripravuje dobroty pre ten slastný okamih prvého sústa. Dokola pozerá obľúbené filmy a čaká, kedy príde tá naj scéna. Pripravuje sa na milovanie, míňa peniaze, energiu, čas, myslí naň celé hodiny a po tom šialenstve, ktoré trvá zopár sekúnd vie, že pokojne minie viac čohokoľvek, lebo to stojí za to.

                                               XXX

Keď bude mať 60 rokov, bude sa stále sústreďovať jej život okolo momentov, ktoré bude zažívať, alebo bude spomínať na to, čo sa stalo? Bude spokojná a zmierená s tým, čo bolo, alebo bude dúfať, že ten najskvelejší moment života ešte len príde?