Počula štekot neznámych psov,

V tichu poobednajšieho vetra,

Usadená na zemi v spoločnosti svetra 

Čakala zmysel svojich snov.

Skryla sa na lúke za stonky kvetov,

Hltala ticho,krásu tých dvoch svetov.

Realita, domy,autá aj lúka,

Kvety tráva či smelosť pavúka,

Ktorý hrdo zväzoval dve púpavy k sebe

Nemysliac na dážď ktorý ho zoberie

Vietor sa pohrávals krídlami motýľov

Hmyz sa len bezmocne prizeral na vtáči lov

Prifúklo zvuk klavíra, tóny trošku krivé

Ťahali sa povetrím piesne, nežne clivé

Mrak pred slnkom dopĺňal obraz

Klišé, tak obyčajné, vidí ho stý raz.

Aj tak sa tam vracia stále,

Ked má slzu už namále

Počúvať tie piesne lúky

A snívať si bez záruky...