Zoradení, ako na vojne stáli a čakali čo sa bude diať.
Timotej bol celkom milý chalan, ale podľa Maxa trochu škodoradostný a pomstychtivý. Rád ľuďom ubližoval to bolo bez pochýb.
Timotejové testy vyzerali asi tak: každého udrel, zhodil, oblial vodou, trafil ich elektrickým výbojom, dal im súčiastky do ruky, plány, knihy, texty na prečítanie a veľa ďalších hlúposti.
Po týchto činnostiach im s kľudom zahlásil, ako by sa nič nebolo stalo: „Toto nebude náhoda, že ste toľko polobohov, bohov a čarovných bytosti na jednom mieste, a zároveň kamaráti.”
„Možno sa ti to len zdá,” nevinne podotkla Jean.
„Zdá?” zopakoval Timotej.
„To si nemala hovoriť je citlivý na svoje Ego,” podotkla Zeaper, ako by tam Timo ani nebol.
Timotej len poklipkal a pokračoval. „Medzi vami sú dve bohyne, dvaja synovia bohov Veľkej Trojky a tesne predtým, ako sme sa stretli, bola predpovedaná skaza ľudstva, ktorú môžu zachrániť "deti hrdinov". Stále si myslíš, že sa mi to iba zdá?”
„Dobre, tak si vyhral,” s úsmevom priznala Jean. „Takže kto, čo je?”
„Zeaper a Reaper vy ste bohyne a myslím, že to viete celý ten čas, len sa hráte, že o ničom neviete. Ani sa vám nečudujem. Logan—” chcel pokračovať, keď ho Logan prerušil.
„Syn Zeusa. Ja viem.”
Po chvíľke ticha sa Timotej opýtal: „Je tu ešte niekto, kto vie, kto je jeho božský rodič?”
„Možem vedieť načo to teraz potrebujeme?” opýtal sa Tony drzejším tónom hlasu.
„Pretože o necelé 3 mesiace vypukne vojna a vy spolu so mnou idete do nej. A pretože niektorí z vás nevedia čo sú zač, tak si to musím zistiť, aby som vás za tie 3 mesiace niečo užitočné naučil a pripravil vás do bitky, ktorá môže zmeniť sled udalostí, teda budúcnosť. Rozumieš?!”
„Timo, poď so mnou prosím.” zavolala naň ho Katelyn.

„Prečo si k nim taký nepríjemný?” opýtala sa nežním hlasom.
„Poprvé, sú to ľudia, ktorých nepoznám a ani nechcem poznať a podruhe, chcel som byť s tebou. Od vtedy čo som prišiel som ti ani nestihol dať pusu, objať ťa a ospravedlniť sa, že som ťa tu nechal samu. Chcem—”
„Viem, ako to odčiniš.” skočila mu do reči.
„Nie nepožiadam ťa o ruku, ešte nie.”
„To som teraz nechcela, ale...ideš do vojny a ja by som bola veľmi rada keby—”
„Nie!” rýchlo ju prerušil.
„Ale—”
„Nie a koniec!” odišiel od nej naspäť k bande.

„Prečo si k nej taký hnusný?” opýtala sa Zeaper. „Nie, aby si si vážil, že s tebou vydržala a ty ju ešte odmietneš požiadať o ruku, a nenechaš ju ani dopovedať vetu. Čo si ty za frajera?”
„Nechcem ju požiadať o ruku, keď sa blíži vojna. Veľa ľudí ide po mne a aj pôjde, a v tej vojne dupľom. Katelyn je múdra, milá a krásna žena, bola by škoda, keby sa z nej v tak mladom veku stala vdova.”
„Tak nehovor!” zahriakla ho Katelyn, hneď, ako to počula.
„Prepáč, ale ja nie som veštec. Môže sa stať čokoľvek, veď to vieš Katelyn. A nenechal som ju dohovoriť preto, keďže viem, že chce ísť tiež do vojny.”
Katelyn sa len zasmiala.
„Prečo sa smeješ?” podozrievavo sa opýtal Timo.
„Je to vtipné, keď si myslíš, že tvoje nie ma zastaví,” povedala to tak milo, s ukrytou zlomyseľnosťou.
Všetci ( spolu s Timom ) sa z Katelyn začali smiať, keďže sa na Tima ešte asi celé dve minútky usmievala, ako mesiačik.
Timo s úsmevom podišiel ku Katelyn, prehodil si ju cez rameno a spolu s ňou sa niekoľkokrát zatočil okolo svojej osi. Nakoniec sa s ňou vyvrátil na posteľ.
Keď to Max sledoval, uvedomil si, že niekoho zúfalo potrebuje.