„Ja to nechápem. Čo sa stalo?” vyzvedal Edo.
„Je to komplikované, ale v skratke...Vine sa podarilo zobrať ti dušu a tým ťa priviesť na jej stranu. Netuším, akým spôsobom sa Maxovi podarilo ti ju vrátiť. Aby si vedel, len pred približne týždňom sme sa spoznali a vtedy sa dozvedeli, že majú nejaké schopnosti.”
„To naozaj? Čo za schopnosti má...Max si hovoril?”
„Je anjel s poseidonovými schopnosťami.”
„Vyzerá tak.” Edo sa jemne usmial.
„Len sa mi tu nezamiláčkuj. Máme dôležitejšie veci na robote!”
„My? Odkedy sme na jednej lodi?”
„Odvtedy čo si si rozhneval na svojej strane kráľovnú pekla!” zdôraznil Timotej.
„Tak fajn. Možno sme v tom spolu, ale niektoré veci si aj tak spravím po svojom.”
„Ledva si vieš zaviazať šnúrky na topánkach.”
Edo mu ukázal prostredník a pobral sa preč.

Edo si "nenápadne" sadol vedľa Maxa. Chcel Maxovi poďakovať, že mu v podstate zachránil život, keď sa od neho Max výrazne odsunul.
„Smrdím až tak, že sa musíš odsunúť?”
Viac ho ranilo, že ho Max ignoroval.
Max sa naň ho ani len nepozrel, a keď sa mu Edo chcel prihovoriť, tak sa postavil a išiel si sadnúť niekam inam.
Edo ostal zarazený sedieť.