Tony ľutoval, že namiesto toho, aby bol pred kamerou a točil ďalší film, tak sa učil ovládať svoje schopnosti na nejakú hlúpu bitku. Všetko mu to prišlo, ako výmysel, dokiaľ si ho Timotej nezobral na mušku.

„Zapaľ sa!” rozkázal mu.
„Ako?!” Tonymu automaticky stúpol tlak, keď sa k nemu Timotej priblížil.
„Neviem. Ako?” podrivacky sa opýtal Timotej.
„Sústreď sa na ruky. Zatiaľ sa na nich pozeraj, keď sa to naučíš budeš to vedieť aj bez toho, aby si na ne hľadel. Mysli na oheň, veľa ohňa. Môžeš aj zavrieť oči, ak ti to pomôže. Cítiš niečo alebo vôbec nič?”
„Cítim teplo.”
„To je dobré, len tak ďalej. Sústreď sa.”
Po poslednom slove sa Timotej utiahol do úzadia, aby sa Tony mohol sústrediť.
Dlhú chvíľu sa nič nedialo, keď sa Tonymu zrazu rozpalili ruky. Timo sa aj potešil dokiaľ nezačal horieť celý.
Tony jemne spanikáril, ale keď sa podkol o vlastnú nohu a zletel na zem oheň sa uhasil.
Timo išiel hneď k nemu.
„Si vpohode?” nahol sa nad neho.
„Som!” odvŕkol Tony a postavil sa na nohy.
—Kedy to všetko skončí?— pomyslel si Tony. Chcel ísť domov. Síce s rodičmi nevychádzal na jednotku, ale stále by to pre Tonyho bolo lepšie, ako tá katastrofa.
„Ľudia poďte sem!” zvolal na nich Timotej.
Neochotne sa tam prišuchotal aj Tony.
„Zajtra chcem ísť za Foraiiom. Kto z vás pôjde so mnou a kto zostane v dome s Katelyn?”
„Ja pôjdem s tebou,” prihlásila sa Katelyn, ako prvá.
„Asi pôjdeme všetci,” podotkla Reaper.
„Sám si predsa povedal, že ťa chce zabiť, takže ti ideme kryť prdel,” ozvala sa Zeaper spoza Tima.
Nesúhlasne si len povzdychol a pobral sa preč so slovami: „Bežte sa vyspať, zajtra stávame skoro! Posteľ je moja a Katelyna.”