Logan kľudne sedel aj potom, čo naň ho Lucifer liezol, obzeral si ho a pýtal sa, ako je možné, že obyčajný človek je taký vysoký.
Na to mu Logan odpoveď nevedel, ale na všetky ostatné otázky mu s úsmevom odpovedal.
Väčšina sa rozprávala, niektorí si zasa držali od ostatných odstup, keď sa prudko otvorili dvere a v nich stala postava, ktorej nebolo vidno do tváre.
Postava, ktorej vlasy, v danom tieni, vyzerali, ako po úderu elektrickým prúdom.
Osoba v dverách sa začala diabolský smiať a k strašidelnému podtónu jej v pozadí zaburácal hrom s niekoľkými zabkeskmi.
Po chvíli diabolského smiech sa rozkašľala.
„Prepáčte, nechcela som vás vystrašiť,” povedala, aj keď sa nikto nezľakol.
Jedine Lucifer hrmotu.
Keď však daná kreatúra vystúpila na svetlo, väčšine bolo do smiechu.
Žena, ktorej vlasy bielej farby, dĺžkou po ramená, vyzerali, ako po výbuchu lístia a blata spolu s malými konarikmi stromov.
Oblečenie nevyzeralo o nič lepšie. Bolo rovnako špinavé, ako aj zvyšok tela a tváre.
Napriek tomu mala na sebe úsmev blázna.
„Neviete, ako dlho som vás hľadala,” začala. „Prešla som hory, prešla som doly... . Len srandujem. Ledva som tu do kopca vyšla. Išla som si tak lesom a zrazu tam bola značka nevstupovať, no a ja som tak rozmýšľala: Joj to ten Timotej je, ale tupec. Myslí si, že tu trepne značku nevstupovať a nikto mu tam nevstúpi čo? Prefíkanec jeden.
A tak, som tam vstúpila.
Poviem vám...to som robiť nemala.
Bola tam jama. Celkom vysoká jama. To ale nie je všetko!” upozornila ich a prikrčila sa, akoby chcela niekoho napadnúť.
„Keď som sa vyťerigala z tej jamy, išla som smerom túto, a tam. A tam! Tam bola šípka s nápisom: K TIMOTEJOVI SOLEROVI. No tá ja som sa tak hlboko zamýšľala nad značkou nevstupovať a ona tu je šípočka, tá vás neporanda?”
„Počkať!” zastavil ju Timotej. „Kto si, aká šípka a čo chceš?
„Šípka? Veď tá čo je tu dole pod kopcom.”
„Tu nie je žiaden kopec!” podráždene podotkol Timo.
„...nie?! Tak, kde som to potom liezla... . Kto som? Moje meno je Xera. Môžete ma volať, ako chcete, najlepšie Xera. Som študentkou základ—, ale to vás asi nezaujíma. Tamto tam je môj bratranec. Zakývaj do kamery,” ukázala na Edwarda a zakývala mu. On si hlavu zakryl kapucňou, aby naň ho nepozerali.
„A čo chcem?” Xera pokračovala, „Chcem vás zabiť. HAHAHA. Nie, len som prišla pozrieť bratranka, Foraiia!” nazlostene pozrela na Eda, ktorý sa krčil pred pohľadmi ostatných.
Timotejovi sa viditeľne zdvihol tlak.
„Okamžite odíď z môjho domu!”
„Prepáčte a vy ste? Počkajte ja viem,” po týchto slovách z vrecka vytiahla staré, pokrivené, veľké okuliare s okrúhlymi sklíčkami a nasadila si ich.
S prižmúrenými, takmer zatvorenými očami naň ho pozrela.
„Stále neviem, kto ste? Babka? Ale veď ona umrela pred pätnástimi rokmi...nebudete Peter alebo Krištof?” pozerala naň ho s nádejou, že sa volá Peter alebo Krištof.
„Okamžite vypadni z môjho domu ináč si to s tebou poriešim po svojom!” varoval ju Timotej.
„Si to so mnou poriešiš po svojom? Vieš o tom, že to znie dosť násilne, až ucholacky? Tak sa vyhrážaj svojej žene ty chren!”
Timotej vykročil, aby išiel k nej a niečo jej povedal alebo urobil, keď ho Edo zastavil.
„Kľud, ja viem, že to je kreten, ale neprišla by pre nič za nič. Ver mi.”
„Ale, ak bude pokračovať v tých sračkách, tak ju poženiem kade ľahšie,” nazlostene podotkol.
„Fajn, Xera, drž už ústa!” upozornil ju Edo.
„Tá reku ovečšky mi utiekli. Dobré už budem ticho.” Vyzula si topánky, odložila imaginárnu bundu na vešiak a išla do kuchyne skadiaľ si zobrala jedlo aj pitie.