Ak chcete, pozrite si najprv I. časť reportáže.
Na jej konci nájdete link, ktorý vás sem vráti.
***
Dnes sa trochu potúlame po koralovej lagúne obklopujúcej ostrov Moorea. Zatiaľ je naša loď na hlbokom mori. Biely vodorovný pás obďaleč je okraj koralového útesu, o ktorý sa lámu vlny.
Tu sme už v lagúne: hladina pokojná, vzduch 30, voda 28, pulz 95, šnorchlovacie súpravy rozdané, vodotesné fotoaparáty pripravené - stačí už len skočiť...
Lagúna je koralmi doslova posiata.
Fifty Shades of Rainbow.
(Moje) srdce akvaristu plesá.
Najbizarnejší tvor, ktorého sme stretli, bola morská ihla.
Ale poďme si vyskúšať niečo vzrušujúcejšie.
Chvíľu trvalo, kým sme prekonali počiatočný ostych a odvážili sa priblížiť k Jej Kráľovskej Výsosti.
Blízke stretnutie tretieho druhu.
Torero.
A na dôvažok - aby bola menšia nuda - objavila sa ďalšia návšteva: žraloky so sprievodom morských ihiel.
Po vzájomnom oťukávaní sa seansa skončila všeobecným zbrataním suchozemcov a týchto gracióznych vodných zvieratiek. Odvážil som sa dokonca chytať raje za šupinatý chvost - a nič - nijaký elektrošok ani paralyzujúci jedovatý bodec. (Ešteže nešlo o jedovaté tŕňovky či "elektrické" raje mramorové, to by som tu už asi dnes nepísal.) Zhora sa raje nechali našimi rukami ochotne maznať, evidentne im to robilo dobre, zospodu sa ich však neodporúča chytať (majú tam ústa). Žraloky sa správali džentlmensky, uchovávajúc si 3-5 metrový dištanc. Zrejme neboli hladné.
Vyčerpaní šantením s morskými príšerkami sa vraciame do našich skromných drevených domčekov. Sú iba meter nad hladinou.
Aj priamo z terasy sa dá pozorovať život pod hladinou. Tento morský had bol naším stálym, pokojným spoločníkom; za deň urazil 1,5 metrovú vzdialenosť. Tak sa má žiť!
Západy slnka na Moorei by označil moderný výtvarný umelec za neskutočný gýč - a zrejme znechutene odišiel do baru.
Ráno nás budí špľachot vesiel - priplávali raňajky.
Sú skromné, zodpovedajú našej asketickej povahe.
Mostíkom sa dostanete na pobrežie, priamo do udržiavanej tropickej záhrady. Je plná paliem, kríkov a kvetov.
Milenci si vyrývajú spomienkové odkazy na listy sukulentov.
Bambus tu narastie do hrúbky aj 10 cm.
Najkrajší kvet Polynézie? Tu je! Baletka v červenej sukničke. Kvety visia zo stromu.
(Kto mi označí, ako sa strom volá, dostane odo mňa letenku na Tahiti. Zaplatí si ju, prirodzene, sám.)
Vzdušné korene niektorých stromov dočahujú zem aj z výšky 5 metrov.
Ďalšie čudo - obnažené korene majú priemer väčší ako koruna stromu.
Ráno. Rozlúčkový pohľad na lagúnu.
Trajekt na Tahiti.
Zmenšujúca sa silueta ostrova za loďou.
Stratený raj.
Comments
Pridať nový komentár
Chcem sa Vám poďakovať, že sa s nami delíte o svoje zážitky. Obe časti Moorea som sledovala s pootvorenými ústami a obdiv na chvíľočku zablúdil do zákutí závisti, ale hneď sa zmenil na vďačnosť, že aspoň takto vidím, čo tam je. Tie domčeky vyzerajú úžasne :) a čo sa týka rají, nikto by ma k nim do vody nedostal :D Voda tam vyzerá tak čisto. Je čistá?
Mám ešte jednu otázku: Prečo sú tie palmy také vykrivené??
Teší ma, že moje obrázky potešili niečie oči. (To je vlastne hlavný zmysel týchto reportáží. Ja si tiež rád pozriem fotografie z miest, kde som nebol. Pekné reportáže sú na www.dromedar.sk)
Raje sú prítulné zvieratká, dokonca aj sedemmetrové manty nikomu neublížia, skôr som poočku registroval pohyb tucta žralokov, ktorí krúžili okolo mňa, no boli veľmi slušní, pri priblížení na 5 metrov uhli bokom.
Voda je celkom priezračná, ako v studni.
Nad tým, prečo sa palmy nakláňajú nad vodu, som sa zatiaľ nezamyslel - zrejme im z toho plynie pre ne nejaká výhoda. (Podobne rastú aj na Fidži.)
Moja hypotéza je, že naklonením palmy nad vodu sa padajúce orechy dostanú do mora a časom ich morské prúdy odnesú aj na susedné ostrovy. Kokosový orech je vraj schopný prepávať v mori aj tisíce kilometrov, pričom si uchová svoju klíčivosť.
Nádhera... Na takýchto miestach skutočne platí..:"oplatí sa žiť". Na budúce by si mohol skúsiť zakomponovať do reportáže aj vône a zvuky....
... s tými zvukmi si ma inšpirovala - pokúsime sa naprogramovať tento web tak, aby sa k reportáži dala pridať aj originálna hudba...