Na rovinke stojí jeden strom.

Strom starý lipový tieni malý dom.

V tom dome však žije veľká rodina.

A tu kdesi, sa celý príbeh začína.

Keď listy padali na zorané pole.

Keď na nebi bolo krvavé zore.

Vtedy vstal starý pán, pradedo môj.

Svoj čierny kabát si rýchlo obliekol.

Z družstva nosil čerstvé seno.

Cez obed v chotároch rúbal suché drevo.

A keď prišiel domov jeho širák skolil sliepku.

A prababka mala mäso na polievku.

Však v iný deň odral dva zajace

a pomyjami kŕmil prasce.

K večeru na latríne, lopúchom vytrel riť.

Domácej si nalial pálenky a potom začal piť.

Z komína slaninka dobre preúdená,

vymastila gágor bola zaraz pojedená.

Keď potom vyšli ne nebi hviezdičky, pradedo začal pliesť.

Nebolo lepšieho košikára, každý šíril tú zvesť.

Rozumel on i drotárčine a tiež múry muroval.

Bol to pracovitý muž...

Áno, chýr o ňom svetom koloval.

O paličke kráčal,

nohy v slanej vode zmáčal.

Taký on bol,

pradedo môj.

Dnes už mi zostala len jeho palica z dreva.

Keď kráčam sám, však báť sa mi nedá.