Stála pod zakvitnutou čerešňou.

Opierala sa o kmeň, s rukami za chrbtom, a smelo hľadela do modrých očí.

Neboli to oči, po akých túžila, no vedela, že ju už dlho pozorujú.

Provokovala.

Nebála sa hľadieť priamo.

Tváriť sa, že je to normálne, dívať sa uprene a pritom nemať záujem.

Konáre sa rozkývali vo vetre. Upútali jej pozornosť. Odtrhla lístok a jemne ho pohladila končekmi prstov. Zodvihla ho do výšky, proti slnku a sledovala, ako sa mení odtieň zelenej.

On zmätený, na krok od nej,  nevedel, prečo sa mu zrazu otočila chrbtom a prestala si ho všímať.

Zapochyboval.

Možno zle pochopil.

Cítila jeho pohľad a vychutnávala si svoju moc.

Sklonil hlavu a rozhodoval sa, či má odísť.

Privoniavala ku kvetom, už si ho vôbec nevšímala. Sadla si do trávy. Natrhala žlté púpavy a. uplietla z nich venček. Položila si ho na hlavu. Otočila sa tvárou k nemu a usmiala sa.

                        ................................................................

Sadol si k nej a vychutnával si jej vôňu. Sledoval, ako sa jej venček pomaly kĺže po vlasoch. Opatrne ho napravil. Ona si ho náročky strhla z hlavy a hodila na zem. Chcel jej ho podať, no ona prudko vstala a venček rozdupala. Pristúpil k nej a objal ju. Unavene položila hlavu na jeho rameno.

                        ..............................................................

Na strome sa zazelenali čerešne. Ona chcela červené. Vyliezol celkom hore a odlomil halúzku. Bolo na nej pár zrelých. Zjedla ich. Boli kyslé. Vedela, že od neho nikdy sladké nebudú, no chcela si to predstavovať. Slnko pálilo, tráva bola mäkká a čerešne, hoci už boli zrelé, nechutili. Chcel ich posypať cukrom, no vedel, že nemá dosť sladký cukor.

                        ..................................................................

Natrhal plné tričko tmavých čerešní a na tráve z nich urobil srdce.

Prileteli škorce.

Obaja čakali, či ich ten druhý začne odháňať.

O chvíľu zostala na zemi len kôpka holých kôstok.

Pozerala za ním ako odchádza a pocítila úľavu. Nikdy ho skutočne nechcela mať pri sebe. Chcela len zanechať stopu jedinečnosti v jeho spomienkach.

                        ....................................................................

Zhrbený tieň sa pomaly plížil od čerešne. Občas zastavil, načúval, či nezačuje jej volanie, no neotáčal sa.

Ochladilo sa.

Pomaly sa vyrovnal a začal kráčať rezkejšie. Vedel, že by ju už nepočul. Bol príliš ďaleko. Pod jabloňou pri ceste stálo dievča. Naťahovalo ruky a snažilo sa odtrhnúť jablko. Otočilo sa a zbadalo ho. Radostne mu zakývalo a bežalo za ním. Chytilo ho za ruku a odviedlo pod strom. Vyskočil a odtrhol jablko. Dievča ho vyleštilo vyťahaným tričkom a dalo mu odhryznúť.

Usmial sa.

Bolo sladké.

Skutočne sladké.  

                                   ..........................................................

Začal fúkať chladný vietor. Nastavila mu tvár. Do dlhých vlasov jej začali padať suché listy. Neprichádzal. Čakala, že konečne príde niekto, kto jej na budúcu jar odtrhne prvú čerešňu. Bude ho čakať. Snívať a čakať.