„Choď do kelu!” povedala Zeaper a hodila po Reaper prvú vec, ktorá jej vošla pod ruku. Našťastie to bol len vankúš, ktorý dostali, ako darček od rodičov k novému bývaniu.
Reaper sa posunula, aby ju nebol lietajúci vankúš zasiahol a pozrela na Zeaper zlostným pohľadom.
„Zeap-”
„Nie! Vieš čo ti poviem? Nič! Vôbec nič! Som na teba nazlostená ale tebe je to asi jedno, ako stále.” povedala Zeaper urazeným tónom hlasu.
Sestry sa zčasu načas hádali, ale nikdy to nebolo také vážne, že by sa neboli udobrili. Väčšina hádok vznikla z hlúposti, ako aj táto.
Reaper by sa bola aj ďalej hádala, keby jej nebol zabzučal telefón vo vrecku.
„Kto ti píše?” opýtala sa Zeaper kľudným hlasom, akoby k hádke ani nedošlo.
„Z práce. Mám dnes zastupovať Charlie.”
„Zese? Nejako často nechodí.”
„Rieši nejaké veci ohľadom jej syna. Pýtať sa jej to nebudem. Takže ja idem do práce a ty čo chystáš? Zase nič ako stále?” povedala Reaper so zdvihnutým obočím.
„Asi si pôjdem zabehať. Dohodli sme sa s Maxom, že niečo podnikneme. Takže som zvedavá ako to dopadne.” Svoje čierne, kučeravé vlasy si zopla do drdola a natiahla na seba biele, športové tričko.
„S Maxom...?”
„To je ten modrooký chalan s blond, kučeravými vlasmi. Ozaj. Kto ťa dneska vezie? Simon, Karol, Johnny alebo kto?” vyzvedala Zeaper.
„Tony.”
„Tony?! Robíš si srandu však? To sa ti ako podarilo? Vydierala si ho, zbila alebo ako?”
„Včera keď som išla z práce, pešo z práce, tak som ho stretla v meste pri obchode Dan's fashion, asi tam na niekoho čakal. Zarozpravali sme sa a keď zistil, že chodím takú diaľku, tak sa ponúkol, že mi bude robiť osobný taxík.”
„To naozaj? Stále?”
„Tak to tvrdil, ale ja si aj tak myslím, že na to po mesiaci zabudne,” pousmiala sa Reaper. „Aj keď nemôže.”
„Nemôže?!”
„Pamäta si veci čo videl, počul a čítal. Preto je taký šikovný, ako v škole, tak aj v šoubiznise.”
„To je úžasné. Aj ja chcem,” posťažovala sa Zeaper.
„Veď ty si tiež pamätáš čo sa stalo, a vieš ešte trochu viac, ako on,” nebezpečným pohľadom sa na ňu Reaper zahľadela.
Zeaper by odporovala, keby nepočula z vonku zatrúbiť auto.
„To je asi on,” Reaper prerušila ticho, ktoré panovalo v miestnosti,” tak si uži s Maxom,” jemne sa na ňu pousmiala a odišla z izby.
Zeaper sa nalepila na okno, aby videla Tonyho a auto, na ktorom prišiel. Tony bol totiž z bohatej rodiny, a tak mu nerobilo problém vyhodiť peniaze za kvalitné a drahé, preňho lacné, autá.
Zeaper skoro spadla sánka. Tony totiž prišiel na Bugatti chiron super sport 300+, ktoré sa len nedávno postaralo o nový svetový rýchlostný rekord.
Bolo to čierne auto s dvoma oranžovými pruhmi od kapoty, cez strechu až k zadku auta. Vyzeralo elegantne a zároveň rebelsky.
Keď však Zeaper zbadala toho chalana skoro spadla ona. Bol to chalan karamelovej pleti s jantarovými očami a vlasmi farby mliečnej čokolády. Jeho vrelý a čisto biely úsmev bol plný radosti a lásky.
„Žeby bol do Reaper?” opýtala sa Zeaper, no neodpovedala si, ďalej sa zameriavala na Tonyho.
Mal oblečené obyčajné čierne tričko na krátky rukáv, ktoré spestril červenými, károvanými nohavicami s trochu vyšším pásom. Celý outfit mu doladili čierne topánky značky Dr. Martens.
Tony, jej ako správny gentleman otvoril dvere, aby sa mohla usadiť do jeho čarovného koča.
Keď si Reaper nasadala do auta, Tony jemne odvrátil zrak na dom, v tom však zazrel Zeaper, ktorá bola nalepená na okne. Tony jej chcel zakývať, ale ona sa hneď hodila na zem, aby si ju "nevšimol". Tony sa jemne pousmial a zavrel dvere od auta.
Keď si nastupoval za volant, Zeaper znova vykukla, ale tentokrát už aj s telefónom a spravila pár fotiek.
Hneď, ako odišli, Zeaper si obula svoje šťastné, športové topánky a išla do mesta, kde sa mali stretnúť s Maxom.