Petra s Martinom stáli na balkóne. Vedeli, že ich láska je ešte príliš krehká. Vzťah, ktorý sa rozvíja a môže sa veľmi rýchlo skončiť nevhodným gestom, nesprávnym slovom. Obaja chceli v tomto vzťahu vydržať a lepšie sa spoznať. Bolo medzi nimi niečo, kvôli čomu chceli byť spolu. Pred chvíľou sa pohádali. Pre nič. Pre malichernosť. Ako vždy.

„Prečo každý náš rozhovor končí nejakou hlúpou hádkou?" otočila Petra hlavu k Martinovi. „Ja neviem. Mám pocit, že sa bojíš mojich dotykov. Nechceš so mnou nikam chodiť. Neviem, čo si mám o tom myslieť," odpovedal Martin.

Petra sa zadívala do parku. Akoby v korunách stromov hľadala odpoveď na otázku ktorá ju trápila. Na otázku, či je teraz ten správny čas odhaliť pred svojim priateľom tajomstvo. Alebo skôr nepríjemnú skutočnosť.

Chytil ju za ruku.

Vtedy sa rozhodla.

„Mám psoriázu. Vieš, čo to je?" pevne mu hľadela do očí a čakala, ako zareaguje.

„Neviem," neisto odpovedal Martin a v svojej dlani stále držal jej ruku.

„Je to kožná choroba. Pozri," voľnou rukou si nadvihla ofinu. „Toto si si nikdy nevšimol?" Kožu pri vlasoch lemoval pozdĺž celého čela červený pás. Nebol to pekný obraz a Petra to vedela. Martin pozeral na škvrnu a dotkol sa jej. To Petru prekvapilo.

„No, nie je to nákazlivé," povedala zmätene. Bola rada, že jej stále drží ruku a neštíti sa dotknúť ani chorého miesta.

„Čo to je?" pýtal sa Martin.

„Nikdy sa toho nezbavím. Liekmi to môžem potláčať, no mám to navždy. Dedičná choroba. Je 25 percentná pravdepodobnosť, že to budú mať aj moje deti. Rovnaké fľaky sa mi z času na čas objavujú na kolenách, na lakťoch, alebo hocikde na tele."

A bolo to vonku.

Teraz buď utečie, alebo stojí za to, aby mu dôverovala.

„Bolí to?"

„Svrbí. Niekedy sa mi behom týždňa vytvorí fľak veľký ako dlaň. Pokryje sa suchými šupinami, ktoré sa odlupujú. Je to nepríjemné a neestetické."

„Preto si nechcela ísť so mnou na plaváreň?"

Petra prikývla.

„Preto si uhýbala, keď som ťa hladil po vlasoch?" 

„Áno."

„Mne to nepripadá škaredé. Nevadí mi to."

„Ale môžu s tým byť spojené aj iné problémy..." začala Petra.

„To zvládneme," prerušil ju Martin, „v živote nás čakajú aj horšie veci."

„Nerada o tom hovorím, hanbím sa za to."

„Som rád, že si mi to povedala, vážim si to," zašepkal Martin a tuho sa objali.

Dlho stáli na balkóne nepochopiteľne šťastní a prekvapení z toho, ako jedna nepríjemná správa dokáže upevniť ich vzťah.