Sedeli v aute a mlčali. Nie spolu. Každý sám.
Jeho ruka na radiacej páke bola tak blízko vedľa jej odhaleného kolena, stačilo by natiahnuť prsty. Preňho to koleno už nebolo ničím zaujímavé a žena, ktorej patrilo už dávno prestala premýšľať nad tým, od kedy. Mala kopec starostí. Napríklad teraz musí urobiť nákup a navariť večeru.
Prechádzali okolo stánku so zmrzlinou a ani jedného z nich nenapadlo, že by sa tam mohli zastaviť. Spoločne si nespomenuli na svoje zoznámenie.
Zastali pred obchodom. Žena išla po vozík, muž vybral z kufra tašky. Načo meniť zabehnuté veci, keď fungujú?
Vošli do nákupného centra.
Odignorovali kvetinárstvo a cukráreň. Nemali chuť, robiť si radosť.
Zelenina, káva, rožky, saláma, syr, jogurty, šľahačka... Žena sa zastavila pri šľahačke Mohla jej pripomenúť pár vzrušujúcich okamihov, ale nie. Len dostala chuť na tiramisu.
Cestou späť neviedli ten istý rozhovor.
Po chodníku kráčala vysoká bruneta v krátkych nohaviciach.
Oboch zaujala.
„Kde do šľaka kúpila také topánky?“ prebehlo žene v aute mysľou, keď vchádzali na obrubník. Auto narazilo do popolnice na chodníku.
„Si slepý, alebo blbý?“ začala prvý dnešný rozhovor so svojim manželom a šúchala si udretú ruku.
„Lebo ty si asi dokonalá,“ muž vystúpil z auta a šiel sa pozrieť, akú má škodu. V rozčúlení úplne zabudol na tie nohy, kvôli ktorým havaroval. Ani ho nenapadlo, že jeho žena má možno rovnaké.
Ona bola nahnevaná, že prídu domov neskôr a zasa bude kopec vybavovačiek s poisťovňou. Nemrzelo ju, že sa jej muž zadíval na inú ženu. Nepichlo ju kdesi vnútri od žiarlivosti.
Škoda.
Za jednu hodinu premárnili toľko možností.
Comments
Pridať nový komentár
Veľmi pekné, prečitala som to jedným dychom.
fuu, aké ozajstné....
vážim si každý komentár
v klídku :)
ja mám z tejto tvojej momentky skôr pocit, akoby oná dvojica už daným stereotypom raz prešla a znovu sa doň dostala, no tentoraz tí dvaja prežívajú už takú letargiu, že im je všetko absolútne ukradnuté. lebo zdravú ženu vždy pichne od žiarlivosti keď vidí, ako jej muž čumí na nohy nejakej inej... aspoň trošičku určite ;)
zaujimave...skutocne...smutne...neodvratne...alebo mozno??? :)
znova znamenity styl, prijemne citanie s moznostou sirokeho pozadia pre predstavivost...
som rada, ze si opat nieco vyvesila...
nech ta muza neopusta!
a ja som rada, že si sa zastavila - ďakujem
Ďalší z príspevkov, ktoré sa oplatilo prečítať.
Len má na mňa hlboko demoralizujúce účinky. Je to celé geniálne vystihnuté.
Každý v tom príbehu vie, kde je problém, presne vie, čo by mal a čo sa už nesluší, napriek tomu ani jeden nemá chuť do diania napumpovať trochu života, vzkriesiť - vykresať nové iskry.
Presne také je to aj v skutočnosti vo väčšine prípadov, ktoré sa napokon obmedzia len na sebaľútosť, zúfanie a sťažovanie sa.
Je to zvládnuté perfektne - lebo máš ten talent opísať slovami práve tie detaily, ktoré sú podstatné a najskôr vystihnú atmosféru.
Ale na druhej strane... Je to obsahovo tak "smiešne" ako sa postavy sťažujú a pritom riešenia majú v rukách.
Akoby už boli pred koncom a oni sú len na začiatku toho čomu sa vraví prostriedok.
Zostaň s múzou!
práve to sa mi zdá u mnohých dvojíc - im sa nechce riešiť to, že ich vzťah je nejaký nudne rozčuľujúci a ničím neprekvapujúci. Ostáva len dúfať, že do toho neskĺzneme všetci, aj keď každý - alebo takmer každý vzťah je časom stereotypný. Ale inak pohoda, nie?