Biela miestnosť, ktorú pohlcovali plamene, vytvárali teplo a zároveň chlad.
Panovalo tam ticho. Nikto, tam nebol, ale aj napriek tomu bolo počuť tichý hlas, ktorý nebol dobre chápateľný.
Ruky ktoré, akoby sa z tieňa naťahovali a chceli ho chytiť, a stiahnuť do tmy.
Skoro by ho aj boli chytili, keď sa z ničoho nič zobudil.

Timotej sa chcel posadiť, ale hneď, ako mu do nohy udrela bolesť, tak to vzdal a ľahol si naspäť.
Začal zhlboka dýchať, aby predýchal, sen, ktorý sa mu sníval a bolesť, ktorá sa mu vrátila do nohy.
—Čo to môže znamenať? Prečo tie plamene? A čo tie ruky? Musím na to prísť čo najskôr. Ale, ako, keď si nemôžem ani len sadnúť. A kde to som?!— rozmýšľal keď sa nad ním zjavilo niekoľko ženských hláv.
„Ako sa cí—” začala Angie.
„Kto ste a kde to som?!” skočil do reči dievčaťu s pleťou farby moka a tmavo hnedými očami.
„Našli sme ťa—”
„Mohol by som sa rozprávať s niekým starším a nie s deckom!” znova ju prerušil a opatrne sa postavil.
„Hej! Ja nie som dieťa! Dnes mám 21!” nazlostene naň ho vybehla.
„Tak to všetko najlepšie. Nechcela by si sa ísť niekde hrať s bábikami, a nechať ma, sa porozprávať so staršími? To by si bola totiž veľmi milá, keby si sa odpratala z cesty aby som si mohol zistil niekoľko informácií,” falošne sa na ňu pousmial a pootočil sa na Logana, ktorý pôsobil zo všetkých najdominantnejšie.
„Mohol by si mi prosím odpovedať? Potrebujem to vedieť.”
„No odpovedz mu Logan pán dôležitý to potrebuje vedieť,” popychla ho Zeaper, no Timotej ani brvou nehol.
„Tak poporade,” začal Logan, „mohol by si sa nám najprv predstaviť, aby sme vedeli, ako ťa máme oslovovať. Potom si môžeš aj sadnúť, aby si tú nohu zbytočne nenamáhal. Keď si sadneš, tak nám môžeš vysvetliť čo sa ti stalo a prečo sme ťa našli pri vodopáde, a ja sa ťa opýtam či náhodou nie si hladný alebo smädný. A až nakoniec sa ma môžeš pýtať kde si, kto som a prečo si tu.”
Po týchto slovách nastalo menšie ticho v miestnosti.
„A ešte jedna vec,” dodal Logan, „si v mojom dome, a tak dúfam, že sa podľa toho budeš aj správať. Žiadne vulgarizmy a podobné reči, ako si mal nedávno, a to platí aj pre teba Zeaper.”
„Jasné...,” neochotne odsúhlasila.

Po dlhej debate sa Timotej nedozvedel vôbec nič. Zistil jedine to, že ich pes sa volá Dusty, ktorého Angie dostala na svoje 17 narodeniny, kam chodili na školu, s kým všetkým boli spolužiaci a prečo Tony odišiel zo školy.
Zeaper sa v tom vyžívala. Za každým ako položil novú otázku, tak mu odpovedala  čo zažili v škole, až dokiaľ sa Timotejovi neprelial pohár trpezlivosti.
„Tak to by už aj stačilo! Nemám záujem o vás a vaše hlúpe príbehy!” skričral a s bolesťou sa postavil na nohy.
„Chcem od vás len pár informácií aby som mohol odísť! Ak sa chcete ďalej správať, ako banda tých najväčších idiotov, tak nech sa páči, ale ja idem preč. S vašou pomocou alebo bez nej,” zúrivo na nich hľadel. „A kde ste mi dali veci?!”
Hneď, ako zbadal svoju bundu schytil ju a vybral z nej maličkú sklenenú nádobku, ktorá svojím tvarom pripomínala skúmavku. V nej mal kvapalinu, ktorej farba bola fialovo-modrá s jemnými odtieňmi ružovej. To by bolo ešte v poriadku keby sa nebola trblietala.
Po otvorení, priložil prst k otvoru a jemne nádobu naklonil.
S navlhčeným prstom si potom prešiel po rane na nohe. Hneď, ako sa jej dotkol, začalo okolo nej preblikovať svetlo modré svetlielko. Keď sa žiara vytratilola...rana tam už nebola.
Celkom nazlostená banda okamžite zmenila svoje pohľady na zmätené, vystrašené až nechápavé.
Hneď ho zasypali otázkami čo to bolo, ako to spravil, prečo sa to trblietalo, ako sa to volá a či sa to dá nájsť na voľnom trhu. Timotej však neodpovedal ani na jednu. Nazlolostene sa obliekol a vydal sa ku dverám, ku ktorým ani len nedošiel. Keďže Logan ho zachytil za kapucňu.
„Čo je?!”
„Odprevadim ťa a všetky—” kľudným hlasom povedal Logan.
„Ako to, že sa ti to zahojilo?” skočila mu do reči Zeaper.
„—otázky ti zodpoviem,” dokončil Logan.
„Boly to slzy, a nie ďakujem, zvládnem to aj sám.”
Bol by už aj odišiel keby sa mu v ceste neobjavila Jean.
„Tak počuj chlapče! Ešte si sa nám ani poriadne nepredstavil, vlastne vôbec, a už si na odchode?! Mohol by si nám aj vysvetliť čo to—”
„Moje meno ti je nanič, keďže dúfam, že sa už nikdy neuvidíme a toto,” ukázal fľaštičku s kvapalinou, vďaka ktorej sa mu zahojila noha, „vám vysvetľovať nebudem, keďže si nemyslím, že to pochopíte.”
„Myslim, že nás berie za tupcov,” oboznámila ich Zeaper.
„Presne o tom hovorím,” podotkol Timotej. „Ale ak ma teraz osoravedlnite rád by som išiel preč.”
Po obídení Jean, mu zablokovala cestu Reaper.
„Tak počuj síce neviem čo si zač, ale dokiaľ nezodpovieš otázky, ktoré ti položia, tak sa z tadiaľto nedostaneš. Môžeš sa ponáhľať kamkoľvek. Dúfam že sme sa pochopili.”
Timotej zaťal zuby s spustil: „Tak fajn. Moje meno je Timotej Soler. Pochádzam z Čarovného alebo Zakázaného lesa, ako chcete. Som obchodník, zabijak, zlodej a niektorí tvrdia, že aj politik, ale to len v situáciách, ak mi hrozí väzenie respektíve smrť.
V 11 som ušiel do lesa a tam som si našiel kamarátov a rodinu, ktorí ma naučili to čo viem. Nie však všetko. Veľa veci som sa naučil sám v Miske. Miska je hovorovo knižnica, kde nájdete knihy od výmyslu sveta.
Táto tekutina sú slzy Lemorfesov, ktoré majú liečivý účinok. Čo je to Lemorfes vám vysvetľovať nebudem.
Zabudol som na niečo?
Mám 20, neznášam Lemorfesov a Elfov. Nemal som rád ani Trollov, ale keďže mám priateľku Trolla tak som musel zmeniť názor.
Som syn Hermesa a svoju pozemsku rodinu už nemám. Jedine brata, ale s tým sa nedávame do reči, ale skôr do bitky. Je odo mňa o 2 roky mladší a volá sa David logicky Soler.
To je asi všetko, ak nechcete vedieť číslo mojej topánky.”
Nastalo ticho.
„Aký Hermes, Troll, Elf a Le...dačo. Čo to je?!” opýtala sa Angie veľmi zmäteným hlasom.
„Vy to...vy to neviete?!”
„Ja viem!” začala sa hlásiť Zeaper. „Hermes je z rímskej mytológie nejaký boh, Troll je vysoká, škaredá, bájna obluda, rovnako, ako aj Elf, ale Elf je pekný a nízky narozdiel od Trolla. Ale čo je ten Leformes netuším.”
Timotej dostal menší tik do oka.
„Rimsky? Bájna obluda? Leformes?!”
„Čo? Nedobre?” pousmiala sa Zeaper. „Len si z teba robím srandu. Viem, že Hermes je grécky boh zlodejov a obchodníkov.
Viem, že Troll a Elf sú bájne bytosti. Videla som aj filmy, ako Pán Prsteňov a Lovec Trollov, plus som hrala hry, ako World of Warcraft, Elfania a Zatrolené hry. Nemusíš sa báť. Ale čo je ten Leformes naozaj netuším,” s úsmevom zo seba vysypala.
„V jednom máš pravdu, a to v tom, že Hermes je grécky boh zlodejov a obchodníkov, ale Troll a Elf nie sú žiadne bájne bytosti, sú reálne.
Troll nie je škaredý, ako noc, to sú iné tvory. Máš však pravdu, že Elfovia sú považovaní za najkrajších. A ten Lemorfes,” zdôraznil Timotej, „sú to tvory nižšieho vzrastu, bez ochlpenia na tele s obrovskými, hustými vlásmi, rôznych farieb a každý s nejakou všeobecnou schopnosťou. To sú Le-mor-fe-so-via.”
„Bez ochlpenia?” čudovala sa Zeaper.
„Áno bez ochlpenia. Jediné ochlpenie čo majú je okolo zápästí, členkov a na chvoste. Nikde inde.”
„Počkať,” pomaly povedala Angie. „Čarovné tvory naozaj existujú?”
„Prečo by neexistovali?! Ok, nemám na to čas. Majte sa!” odišiel bez toho, aby sa na nich aspoň poslednýkrát pozrel.