Moja milá briezka,
Ty si len stojíš a všetok môj bôľ vidíš.
Nikdy nič nepovieš, možno sa len v duši zasmeješ,
čo nás obyčajných ľudí stále niečo trápi a smúti.
Čo sa smeješ? Veď si ako my, pravidelne meníš odevy,
v zime holé ruky máš, na jar zelené lístky obliekaš,
no predsa si stále taká istá,…
„Veronika, musíš niečo zjesť,“ dohovárala som svojej sestre. Tá len slabo pokrútila hlavou a dívala sa na okno. Ubehol už mesiac od onej nehody, ale stále sa s tým nikto z našej rodiny nedokázal vyrovnať.
„Veronika, musíš…“
„Nič nemusím!“ zasyčala a pozerala sa mi do očí. „Nemusím absolútne nič.…
Dva dni po svadbe som si šla
kúpiť tehotenské nohavice. Už som vydatá, tak už sa môžem s rastúcim
bruchom chváliť. Obliekla som si voľný sveter a viezli sme zákusky do
práce. Všetky kolegyne sa na nás vrhli a dožadovali sa dotyku môjho
brucha. Keď som vyhrnula sveter, všetci o krok ustúpili. „ÓOOO…
Kvári ma strach
keď v ruinách
Cítim ruky siahať mi na krk
Aj čvikot vtáka
ma stále láka
zahryznúť sa do imaginárnych rúk
Krok pomalý
sa zastaví
S pokusom vetra dostať sa pod šat
A neverím sám
tebe že dá
sa ísť tou istou cestou miliónkrát
Keď vidieť slnko…