Sedela som v izbe a premýšľala ako ďalej. Keď si dieťa ponechám, nebude to med lízať. Rodičia mi dali jasne najavo, že mi určite nepomôžu a Jakub nie je zrovna zodpovedný typ človeka, aj keď je ochotný starať sa oň.
Vzdychla som a zahľadela som sa von oknom na ihrisko. Hrali sa na ňom malé deti.…
Zobudila som sa na jemné potrasenie. Pomaly som otvorila oči. Nado mnou stál približne dvadsaťštyri ročný mladý muž, ktorému sa na perách rozšíril úsmev.
„Dobré ráno,“ ozval sa jemným hlasom. „Ako si sa vyspala?“
Zaklipkala som očami. „Dobre, ďakujem.“
Usmial sa ešte viac a podal mi ruku. „Ja som…
Pozerala som sa do prázdna a ignorovala doktora Medvídka, ako mame vysvetľuje všetko o zákroku. Stále som sa nedokázala zmieriť s tým, že by som mala o svoje malé prísť. Nenávidene som sa zahľadela na mamu, ale zároveň som ju chápala. Bola som hroznou dcérou, ale začala som si to uvedomovať až…
Nerozhodne som postávala pred Jakubovým bytom a premýšľala som, či má zmysel hovoriť mu to. Čakala som negatívnu reakciu, ale nakoniec som sa rozhodla.
Stlačila som zvonček a cúvla o krok dozadu. Dlho nikto neotváral, až sa nakoniec vo dverách objavila Jakubova tvár. Mal rozstrapatené vlasy a na…