Dlhé strieborné vlasy som mala stiahnuté do konského chvosta. Bežala som po zarosenej tráve a v čiernych očiach mi svietila únava. Meškala som na hodinu, slečna Debuzyová mi to tak skoro neodpustí. Vrelo som dúfala, že na hodine nebude rektor.
Celá zadychčaná som vbehla do triedy a zamierila som ku…
Hoci som sa veľmi snažila nedychčať, spomaliť a upokojiť sa, nohy ma hnali ďalej. Telo ma prestalo poslúchať a unášalo ma do diaľ. Nohy som malá dobité a krvavé, keďže som bežala cez hustý les. Mala som na sebe len vyťahanú nočnú košeľu, nemala som ani topánky.
Vlasy mi viali okolo tváre a v duši…
Dvojaké zrkadlo, tváre dvoch mužov,
dve sedadlá v autobuse.
Dvaja, každý z nich hýčka ma ružou,
zakázané na nich myslieť.
Dvojaký dotyk končekmi prstov
a ani jeden nie nepríjemný!
Dvojaké písmo v hromade listov,
každý z nich zvláštne nemý.
Dvojaké spomienky,
zraňujú i láskajú.
Výčitky a…
Možno je smrť niečo, prečo sa oplatí zomrieť. V tú chvíľu som to vedela. Umriem pre dobrú vec, umriem pre niečo, čo si to zaslúži.
Na perách sa mi rozlial spokojný úsmev. Smrť je tichá, bezbolestná… ľahká ako vánok. Život je ťažší.
Bola som rada, že umieram. Tak to bolo správne, tak to malo byť……