Čupela na schodoch. Skrachovaná. Aj by bola chcela. Aj nechcela. Sama vlastne nevedela. Aj sa postavila. A znova si kľakla na ten studený okraj schodu, opierajúc sa o sokel. Dokonca, keď išiel sused z tretieho, ani nevstala, ani sa neuhla, musel ju prekročiť. Ruplo mu v kĺbe, už dávno nebol…
Všetko to začalo v prvej triede, v prvej lavici, naľavo. Mali sme hodinu výtvarnej výchovy, maľovali sme vodovkami, rozpíjali sa po papieri, modrá sa miešala zo žltou a nebolo jasne rozpoznateľné, či sa jedná o slnko a oblohu, alebo žĺtko v mori, jeden veľký guláš. Z papiera by sa voda dala žmýkať…
Máš vo vlasochkúsky mliečnej dráhyz drobunkých do pramienkovzapletených vločiek Dnes nesmieme smútiťa byť ustráchaníveď z neba padá zatiaľiba snehfarební vtáci snovmaľujú krídlami budúcnosť Skôr než ich všetkýchvystrieľajú totalitní filantropiskúsme sa s nimi vzniesťa zanechajme v sebe stopy Kým z…
Čo ak nejestvuje žiadna voľba? Čo ak ilúziou je každý smer? Čo ak sme iní? Inertní, uzavreté sústavy v uzavretých sústavách... A nik sa vskutku neopýta, kam sa to vôbec rútime.Tak kam?Vravíš, že svet je krásny?! Tak prečo zaťahuješ žalúzie, keď svieti slnko? Tak prečo tasíš dáždnik, keď prší?…