Pozerám von a dážď neutícha.
O chvíľu už bude tma, hoci mraky nám dnes i tak nedopriali svetlo.
Vari je to láska?
Láska neba k zemi?
Sú si navzájom tak ďaleko...
Viem, že nebo po nej stále túži.
Zem je šíra, mäkká a úrodná.
Ona vábi ho.
Byť nebom, tiež si ten dážď vychutnávam.
Veď je to dotyk milenca s milenkou.
A kvapky?
Sú len zhmotnená neha.
Ale čo je dážď?
To sú malé kúsky jeho túžby, ktoré vpíjajú sa do nej.
Dážď je milovanie... nemôže byť ničím iným...
Dážď je Láska.
Comments
Pridať nový komentár
Toto je jedno z mojich starších zamyslení, na ktoré som narazil "v šuflíku" a rozhodol som sa dať mu ešte jednu šanca.
Prajem vám príjemné čítanie!
.
nie.
Nemiem tu narúšať svoje poetické videnie sveta...
Ale...
Existuje názor, ktorý tvrdí, že nebo sa začína práve tam, kde zem končí.
Iný vravia, že hranica medzim nebom a zemou ani neexistuje, pretože do seba plynule prechádzajú formou rôznych etáží a sfér.
Ale jedno majú spoločné, a to je zjednodušene povedané "kolobeh vody".
Nuž a moje poetické videnie v daždi zbadalo milostný akt "neba" so "zemou".
Dúfam, že ti takéto vysvetlenie stačí.
Nuž a na dôvažok ma ale zaujíma, prečo tvrdíš, že sa nedotýkajú. Bola to len provokácia? Alebo máš aj vysvetlenie?
nuž, je to len taká krátka poetická úvaha, ale ak zlepšila náladu, alebo rozcítila, tak splnila účel.
Vďaka za pozitívne slová.
nuž, je to len taká krátka poetická úvaha, ale ak zlepšila náladu, alebo rozcítila, tak splnila účel.
Vďaka za pozitívne slová.
Nemyslím si, že provokácia. Mne toto ponímanie proste nesedí. Čo je nebo a čo nie je? Takýmto ponímaním sa všetko dotýka všetkého a nič ničoho, je v tom prlíš veľký zmätok. To sa potom v tejto chvíli dotýkam teba, lebo všetko sa dotýka všetkého. Možno som len zadubenec, ale táto vec mi v tej básni proste nesedí, ani logicky, možno básnicky trochu ok, ale ak niečo neodkážem prijať logicky, ťažko sa mi to potom vníma. Ak to chcem rozmeniť na drobné, proste oblaky sa tej zeme vodou nedotýkajú, ale vodu "posielajú". A ak sa nebo dotýka zeme, to som vlastne už v nebi?