Viaceré slovenské ľudové povesti sa viažu  ku konkrétnym miestam, vrchy nevynímajúc. Opradené povesťami sú najmä Kriváň, Rozsutec a Choč.  Neviem,  ktorému z nich patrí prvenstvo, ale o Veľkom i Malom Rozsutci vyšli desiatky povestí, dokonca aj knižne. Jedna z nich začína takto.

   Možno ste už dakedy aj boli pod Rozsutcom alebo i hore na ňom, ale ak ste tam ešte neboli, choďte si raz pozrieť to vršisko. A uvidíte, že sa vám tam zvidí, lebo veru, pekne je na lúčkach a stráňach okolo Rozsutca. Všade, kde sa pozriete, vysokánske vrchy, hory a tie čudné skaliská..! Keď sa na ne zahľadíte, bude sa vám zdať, že sa do rána neudržia na stráni, ale že všetko ujde kdesi do doliny...

  Tak sme sa v polovičke novembra pobrali presvedčiť, či je to naozaj tak a zistili sme, že povesť neklame.

   Veľký Rozsutec  patrí nepochybne medzi najkrajšie slovenské vrcholy. Impozantný pohľad naň je hlavne zo Štefanovej.  Má dolomitový reliéf a je aj bohatou botanickou lokalitou. Je dominantou Krivánskej Malej Fatry a je vyobrazený aj na logu Národného parku Malá Fatra.

   Našu túru sme začali v Štefanovej. Žltá turistická značka nás priviedla na Podžiar. Odtiaľ sme pokračovali po modrej cez Horné Diery, ktoré sú spolu s Dolnými Dierami a Novými Dierami súčasťou Jánošíkových Dier. Nachádza sa tu 9 vodopádov s výškou od 2 do 4 metrov.

Odtiaľ, cez križovatky ciest Pod Pálenicou a Pod Tanečnicou, sme sa dostali do sedla Medzirozsutce.

Tam sme sa rozhodli, že sa pokúsime o oba Rozsutce. Najprv Malý a potom i o jeho veľkého brata. Malý je zo sedla bližšie, tak najprv stúpame naň. Na vrcholovom hrebeni je už zľadovatený sneh, ale na exponovaných miestach sa objavujú reťaze. Zišli by sa mačky, ale pomaly a opatrne sme na vrchol vystúpili aj bez nich. Dlho sme sa nezdržali, hmla nám bránila vo výhľade.

Opäť sme zostúpili do sedla Medzirozsutce a po červenej sme sa vybrali na Veľký Rozsutec. Zo sedla na vrchol musíme prekonať 450 výškových metrov. Opäť ľutujeme, že nemáme mačky. Zopár turistov je už dokonca „vyzbrojených“ aj cepínmi.

Zbytočne neriskujeme, obchádzame zľadovatené úseky. Postupujeme pomaly a opatrne. Pri zdolávaní posledných výškových metrov nám opäť pomôžu reťaze. Na vrchole, ktorý je v hustej hmle, sme svedkami malého zázraku.

Asi na 10 minút sa hmla rozostúpila, a tí, ktorí tam boli práve v túto chvíľu, mohli obdivovať krásu okolitých hôr.

Pozorujeme sedlo Medziholie, Magurku, holý kopec Stohu, Poludňový Grúň... Hoci nie sme nadšení z kovových vrcholových krížov, veď do hôr podľa nás patrí drevo, musíme uznať, že vrcholový kríž na Veľkom Rozsutci je veľmi pekný. 

Pôsobí, akoby tam bol odjakživa. Zhotovili ho rómski kováči z Dunajskej Lužnej.

 Za tých asi 10 minút nádherného kruhového výhľadu sme  vďační a aj vďaka nemu ľahšie znášame celkom náročný, ale technickými pomôckami zabezpečený zostup do sedla Medziholie. Z neho, najprv ešte po snehu, ale neskôr už len  po klzkom a nekončiacom blate schádzame tam kde sme začali, do Štefanovej.

Z Janinho denníka:

Chodíte von, aby ste našli výnimočné a neopakovateľné miesta, obdivujete rokliny v Alpách, vrchy a rieky na ďalekom severe, východe či juhu, a potom prejdete pár kilometrov od svojho domu a vidíte krásu porovnateľnú s tou v zahraničí a čudujete sa – neuveriteľné a mysľou vám prebleskne: Všade krásne, doma najkrajšie...a ste radi, že žijete práve tam, kde žijete.

   Zopár faktov o Rozsutci:

• Veľký Rozsutec je dominantou Krivánskej Malej Fatry, je považovaný za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku a je zobrazený aj na logu NP Malá Fatra.
• Kedysi v minulosti kolovali príbehy o tom, že v okolí vrchu sa nachádza zlato, a dokonca je tu ukrytý Jánošíkov poklad. 
• Eróziou vznikol dnešný vrchol Rozsutca a s ním aj skalné miesta, ktoré patria medzi najväčšie na Slovensku. Upúta najmä 160m vysoká západná stena.
• Do polovice 19. storočia vstupovali do horstva Malá Fatra len pastieri, drevorubači, poľovníci (pytliaci), bylinkári a do oblasti Veľkého Rozsutca aj hľadači pokladov. Od polovice 19. storočia sem začínajú prichádzať aj ľudia, ktorí hľadajú a obdivujú krásy prírody a z tejto oblasti si odnášajú "len" nádherné zážitky a dojmy. 

     Na druhý deň sme sa nenechali odradiť hmlou ani dažďom a prešli sme si Dolné Diery. Neľutujeme, stálo to za to.

   Ak sa chcete vyhnúť príliš dlhému čakaniu na rebríkoch a reťaziach, neváhajte. Hor sa na Rozsutec, hoci aj v novembri. Hory sú krásne vždy.

                                                                                                           Ahoj, Jana foto, Ivan text