Tak ja som to čítal, ale nejako som nechcel komentovať - lebo, lebo, lebo tento výtvor je akosi mimo môj svet, alebo ako to nazvať. Nie že by som nechcel kritizovať, alebo stále len chváliĺ, to si nemyslím, ale toto dielo proste pri čítaní ide akosi povedľa mňa. Či a čia je to chyba neviem.

Občas veru ticho nie je na škodu. Pre autora je však vždy zdrojom neistoty.

Kto si o svojich dielach myslí, že sú tak dokonalé, že k nim netreba nič dodať, ten sa v tichu dokonca vyžíva. No sú aj takí, ktorí sa ticha obávajú.

Ale vždy je dobré, keď sa vynorí reakcia, ktorá zblíži autora s čitateľom a vytvorí neporušiteľnú väzbu. Táto po prvom prečítaní môže blednúť ale nikdy sa nestratí.  :-)

Ale v tomto zmysle si ma trochu nakopol, lebo aj ja som prešiel niektoré tvoje básne mlčaním. (Damnatio memoriae, Zvítanie s veršom, Životy v MHD a priam dokonalú báseň Anonym) Toto ešte určite napravím, keď si ich budem opäť raz čítať. :-)

Takže som rád, že si porušil mlčanie, hoci aj kvoli súvislosti s tvojím menom a ozval si sa. (veru, išlo o teba :D) Potešil si ma. 

Aj tvoje "mentálne suchoty" časom pominú a objavia sa nové skvosty. 

Zostaň s múzou! 

PS: Občas dobrá dedinská polka dá duši básnika viac, než symfónia stuchnutého orcherstra. :D 

Nie vždy je nízky počet komentárov znakom toho, že sa dielo nevydarilo. V tomto prípade je to skôr znakom presne opačným. Aj tí niekoľkí zarputilí a vytrvalí komentátori, ktorých by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky, teraz mlčia... Čo sa stalo? No jednoducho, nemajú čo dodať. Niekedy už proste nie je viac čo povedať a nastane ticho.. Sám som ho taktiež nemal v pláne porušiť ale keď už sa tu vyskytlo moje meno (teda za predpokladu, že nejde o nejakého iného prispievateľa :D), musel som sa ozvať :) Moje „mentálne suchoty“ mi v poslednom čase bránia niečo zmysluplné napísať a hlavne – po tejto symfónii by čokoľvek vyznelo ako dedinská polka.

Ahoj Dušan,

neviem čo? vôbec k tomu dodať. Snáď len to, že to bola asi jedna z veľmi the best vecí čo som tu naposledy čítala, vynechajúc, že mi tu chýba" Klimo", fakt dobrá.

A toto: ,, Vriace srdce v chladnej dlani"

sa mi veľmi Ľúbilo.

Tvoja čitateľka

Joujou

Ďakujem za pozitívny ohlas. Komentár ma prekvapil aj potešil. 

"Klimo" chýba nejednému z autorov. ;)

Takže ešte raz vďaka.

A zostaň s múzou!

S pozdravom,

D.D. 

Podľa mňa to nie je chyba, a pokojne môžeš aj kritizovať. 

Hoci ak to ide mimo teba, tak asi rozumiem, že ani chuť na kritiku to nevyvolá. 

Ja si myslím, že každý máme svoj svet, ktorého sa dotýkajú len určiteé veci a tie nás potom zaujímajú. Ak som sa ťa nedotkol, môžeme to chápať ako moju chybu, nakoľko som neprenikol do tvojho sveta.

Ale je otázne čo bol môj úmysel. Nikdy totiž neprenikneme do všetkých svetov, čiže to zrejme nie je ničia chyba. 

Tak ma napadlo, že najväčšie majstrovsko spisovateľa alebo poéta by bolo ak by sa dotkol všetkých sŕdc. To je podľa mňa skutočná výzva písania. 

V každom prípade vďaka za koment Ginosaji! :-) 

Zostaň s múzou!

Tak si po dlhšej odmlke konečne nachádzam čas komentovať aj ja. Nebudem sa vyhovárať, všetko je otázka priorít. Ale však to je vlastne jedno, svet pokojne funguje aj bez mojich pripomienok.

Nuž ale teda, pridám i ja svoju trošku, keď už som sa odhodlala. Dušan, hm. Opäť zmiešané dojmy, zrejme som všetko nepochopila, no zrejme sa to ani neočakávalo. Ťažko plne nahliadnuť do myšlienok autora a poňať všetky jeho emócie. Ale malo to čosi do seba. A ku koncu to tak fajne gradovalo, s tým, že tá celkom posledná neveršovaná veta to pribila, jak klinec poslednú latku v latríne (nie, Tvoja báseň s latrínou nič spoločné nemala, to bola len voľná asociácia na klince a drevo :)).

Tak pekne ďalej pokračuj, poctivo píš domáce úlohy a mamku poslúchaj.