Hľadím na drobnú slzičku
pomaly steká mi po líčku
čo aj iné ako len tiecť môže
poláskať všetky záhyby kože
tými záhybmi myslím vrásky
táto slzička je zrodená z lásky
hruďou mi niečo hrozne trhá
srdce do silného tlkotu sa vrhá
aj tak pomaly tečie slzička
kľukatá je lásky cestička
hlavne tej našej
ver mi, že radšej
než čokoľvek iné
znesiem aj obvinenie krivé
ale nemôžem ti klamať
všetky naše ukradnuté chvíle
spoločne prechodené míle
to všetko vo mne vrie
a ja to aj tak kryjem
každý deň aspoň raz
mám pred sebou teba
si základom môjho sveta
je to hrozné – ten pocit bezmocný
že žijem bez teba aj keď
len s tebou môže byť život radostný
bol som v okovách uzavretý po mnohé roky
dnes som ten kto stojí v tieni
ten kto stráži a pozor dáva na tvoje kroky
chcel by som ťa tuho objímať
ale tú túžbu musím preklínať
nedovolím si ani dotyky letmé
tak hrozne ťa ľúbim až cítim sa biedne
mojím osudom je však asi osamelý život
preto sa dnes cítim tak clivo
ďakujem Bohu či osudu
že som ťa aspoň spoznal
že som sa s tebou mohol smiať
že som ťa mohol vídať
že ma aspoň tá láska môže hriať
sľuboval som raz
že nepríde taký čas
kedy na teba by som zabudol
ale je hlúpe sľubovať niečo, čo už bolo dané
čo vtkali do osudu na počiatku božie dlane
od prvej chvíle keď som ťa zbadal
už vtedy úžasom na zem som padal
a jediné prianie, ktoré slzička moja nosí
chcem znovu byť s tebou
Bože!
O splnenie priania ťa slzičkou prosím.
Comments
Pridať nový komentár
Veľmi pekne ďakujem za všetky komentáre.
A "slovenak" - hodila by sa ti inak nejaká krátka familiárnejšia prezývka - :D:D:D - naozaj ma teší, že sa ti to tak páčilo.
Mám proste veľkú radosť.
Deni, vari nie je platonická láska skutočná?
Viem ako to myslíš - k pravému vzťahu treba niečo viac, ale pokiaľ zostávame na úrovni lásky, tak potom je aj tá platonická, veľmi dôležitá.
Ktosi múdry niekedy v stredoveku povedal, že je veľmi blízko zrelosti ten kto sa snaží uroniť radosť radšej druhému ako sebe, ale zrelý je ten, kto robí radosť druhým a tým robí radosť aj sebe.
Nie je masochizmus občas si pozúfať v básni, keď viem, že človek, ktorého ľúbim je možno šťastný.
A či človek má o čo prísť v tomto prípade? Určite áno, pretože ako náhle platonickú lásku zamení za dvorenie, jednak stratí platonickú lásku a vydá sa na cestu odkiaľ niet návratu. Vždy je to hop alebo trop. Ibaže v tomto prípade trop by znamenalo stratu a utrpenie.
Tak len toľko - trochu zafilozofovania. ;D
PS: Samozrejme Deni, Ďakujem aj tebe za koment. :D
No napadli ma dve cesty - riešenia. Pokiaľ mám vychádzať z mena Slovena, tak by to bolo buď Slovka, alebo Veňa - Veňka.
Obe mi znejú sympaticky, tak ak sa ti páčia, vyber si a potom ťa tak môžem aj oslovovať. ;D
Pokiaľ vravíš o láske vo forme vzťahu - o fyzickej láske - tak s tebou súhlasím. Áno, ako som povedal, na skutočný vzťah treba viac. Vtedy to treba zo seba dostať. A nebáť sa.
Ale trvám na tom, že platonická láska je skutočná a obohacujúca. Tiež som si prežil niekoľko románikov - vzťahov atď. Samozrejme, že nič neľutujem. Občas si na niektorý spomeniem a s povzdychnutím si poviem - ach bolo to pekné, škoda že len bolo, ale čo bolo to bolo.
Nad rozliatym mliekom sa jednoducho neplače.
Aj keď možno z mnohých mojich diel niekedy vyplýva žiaľ a zúfanie, v skutočnosti je to trochu inak. Moje dielka vychádzajú z pocitov, ktoré priniesla realita, ale sú zveličené práve danou chvíľou, kedy tie pocity opisujem a cítim.
Naozaj ľudia ľutujú len to, čo neskúsili. S týmto tak isto môžem len súhlasiť, ale nie každú platonickú lásku treba hneď premieňať na vzťah.
S čím vôbec nesúhlasím, je tvrdenie, že láska je čin. O láske nemožno povedať niečo absolútne.
Láska je proste tým, čím ju robíme. Láska je taká ako si ju sami definujeme. Čím bohatší je slovník lásky, tým bohatší je aj citový život človeka.
Dôležité je predsa ľúbiť - teda cítiť lásku. V čo najväčšom množstve jej podôb. A čím viac podôb lásky uznávame o to väčším počtom ciest a spôsobov sa nám láska potom vracia.
Život ma naučil a absolútne utvrdil zatiaľ v jednej veci a tou je, že aj moje názory sa stále menia a že všetko sa mení. Možno, že o desať rokov budem mať na platonickú lásku iný názor, i keď o tom značne pochybujem.
Nedokážem si však predstaviť, že by som nemiloval toľkými spôsobmi ako teraz, keď už som tie spôsoby našiel a precítil. A každý z nich. Každý spôsob lásky ma svojím spôsobom napĺňa.
Zase som sa trošku rozpísal, ale prosto musel som reagovať, lebo téma lásky ma vždy rozprúdi.
Toto je časť môjho názoru na lásku. Aj keď som to rozprával ako pevne dané skutočnosti, viem, že mnohí ľudia to cítia a vidia inak.
Na záver len zopakujem, aj platonická láska je skutočná láska. Len treba chápať zmysel tej platoniky. ;D
Len pre ujasnenie: Platonická láska nie je poblúznením. To už sú dva rozdielne pojmy.
Trošku si to v svojich argumentoch premiešala pretože akonáhle hovoríme o láske slovo ľúbim nie je unáhlené.
Platonická láska je taká láska, kedy ten koho ľúbime ani nemusí vedieť, že ho ľúbime.
To znamená, že ani nemusí prejsť k fyzickej láske. napr.: Ako keď sa v útlej mladosti zaľúbiš do herca. /podotýkam zaľúbiš - nie, že sa ti zapáči/
O sile tejto lásky som sa už vyjadril vyššie. A to, že niektorí ľudia tento typ lásky neprežívajú tak silno alebo ho vnímajú inak je možné.
Ja tu ale vravím o svojom prežívaní a pokiaľ to ja takto prežívam, tak potom je takéto prežívanie všeobecne možné. A ja si myslím, že sa dá skutočne a úprimne tešiť zo šťastia druhého o to viac ak ho ľúbime.
Sila slova "ľúbim" opäť závisí od toho ako si definuješ lásku.
A pokiaľ prejdeme k utvoreniu vzťahu, tiež nesúhlasím s tvrdením, že prvý krok je úlohou chlapa - to je prežité a stereotypné zmýšľanie. je to romantické, ale dávno to nie je pravidlom.
PS: Ďakujem za tvoj komentár Majka. Veľmi ma potešil. :D
Ja som nepovedal, že platonická láska sa nenaplní - len, že nemusí prejsť do fyzickej, či inej podoby - do vzťahu.
Lebo zmyslom platonickej lásky je čosi iné.
Áno, to, o čom hovoríš ty - by som mohol označiť za poblúznenie, ale ak by to bola skutočná platonická láska, tak potom by tomu objektu lásky želali šťastie. Podľa mňa treba veľmi opatrne narábať s pomenovaniami. Platonická láska a poblúznenie atď. veď sa to dá krásne rozlíšiť.
Len akonáhle si to rozlíšime, zistíme, že mnohí by potom museli povedať, že takú lásku necítili.
A odmietam tvrdenie, že 70% normálnych žien prestane baviť dobíjanie muža.
Toto je úplne nezmyselný údaj, ktorý sa nezakladá na skutočnosti. Veď akonáhle otvoríme oči a nazrieme vôkol seba uvidíme množstvo žien, ktoré si vyslovene vydobili svoju pozíciu a trochu zveličím - uhnali svojho partnera do vzťahu. Je bežný obraz slovenského vidieka - aj v starých dielach autorov, kedy je muž často aj pod papučov.
Potom ešte nevravím o ženách, ktoré nie len, že nenápadne robili prvý krok ale okato mužov vždy obskakovali a robia to celý svoj život.
Stačí nazrieť na širší svet a na rôzne kultúry - pokiaľ vravíme o vzťahoch a láske všeobecne - a hneď by sme prišli k iným číslam. Niekede k menším a niekde k väčším.
Na záver reakcie by som podotkol:
Treba sa dobre zamyslieť nad tým, čo si predstavujeme pod pojmami "platonická láska" a "poblúznenie" a čo si pod tým môže predstaviť niekto druhý. A nezamieňať si ich, pokiaľ sme si ich už vyčlenili.
Čo sa týka vzťahov, tak môj názor je, že na osobnostnej úrovni sú si muži a ženy úplne rovní a rovnocenní.
Reálne by som zo svojho pohľadu vyzdvihol cenu žien. V mnohom mužov v živote prevyšujú, ale práve preto je úplne scestné ukladať právo prvého kroku ktorejkoľvek zo strán.
Proste prvý krok príde vtedy, keď sa na jednej strane stane pocit lásky alebo túžby už nezvládnuteľný. A tento krok môže spraviť ako muž tak i žena, bez toho, že by to bolo považované za nenormálne. Vlastne to podľa mňa je aj bolo vždy bežné.
Asi toľko. Ďakujem za ďaľšiu reakciu. :D
Ďakujem ti verdel01 za tvoju iniciatívu. Ohromne ma to potešilo, pretože som akurát hľadal nejakú definíciu poblúznenia a platonickej lásky.
V týchto dvoch definíciách, ktoré si ponúkol do diskusie jasne prevláda názor, že platonická láska je nenaplnená. Ak by sme prijali toto objasnenie platonickej lásky, potom by som musel prinajmenšom pripustiť, že mnohé predošlé komentáre boli bližšie k realite.
Ale opäť musím podotknúť, že je to len jedna definícia. Ak mi čas dovolí, pokúsim sa pohľadať aj iné fundované definície na porovnanie.
Na vysvetlenie svojich slov a toho, čo obhajujem, je potrebné všimnúť si prvé motto v mojom profile, s ktorím sa svojsky stotožňujem. A teda: "Všetko, čo si dokážeme predstaviť, je skutočné." Prinajmenšom pre nás samých.
V dnešnom svete sa mohokrát zabúda na citovú zložku človeka. V snahe vyniknúť a honobiť majetky ľudia nechcú ideály a sny ale chcú sa držať pri zemi pri materiálnych statkoch. Takto vznikajú len kusé definície, jednostranné. Zopakujem svoj názor, že o láske sa nedá tvrdiť nič absolútne, je taká ako si ju sami definujeme.
Každý jeden človek cíti inak. Ale všetci cítime podobne - to nás spája i rozdeľuje.
Ďakujem za príklon na moju stranu. Cením si to. :D
V tvojom názore na vec sa naozaj odráža veľa z toho o čom hovorím aj ja. Opäť sa však ukazuje koľko ľudí, toľko podôb a odtieňov jednej myšlienky.
Inak čo sa týka toho prvého kroku, asi som tiež staromódny a som za to aby podľa možnosti robil prvý krok muž. I keď je podľa mňa absolútne normálne aby ho urobila žena. Asi tak nejako som to chcel povedať.
PS: A ešte jedna vďaka pre teba Sara, za komentár vôbec. ;D
O želaní šťastia už konečne pomlčme, ja mám na to svoj názor, ktorý nejdem ďalej rozvádzať, lebo som už naznačila čo si myslím. My ľudia jednoducho NIE SME takí dokonalí, aby sme nezištne želali len šťastie a NIKDY nás to NIKDE vo vnútri nezaškrelo. Taký bol možno Ježis.
čo k tým 70%-tám? No keď už si nám tak pekne uviedol príklad zo života Slovákov, ako ho opisujú starí autori, teraz si premietnime ako vyzeral dajme tomu typický Adam Krt z poviedky Rysavá jalovica od Martina Kukučína. Celú domácnosť viedla jeho iniciatívna žena Eva Krtová, ktorá rátala každý halier a pre Adama bolo takmer nemožné prekabátiť ju aspoň o akú-takú korunku, aby si mohol v krčme chlipnúť z pálenky, pričom sa vždy triasol ako osika, keď sa vracal domov, lebo keby to Eva zistila, neobišiel by najlepšie. Takže asi takto to vyzerá, keď má iniciatívu v rukách len žena a chlap je pod papučou, keď už ma toľko ťaháš za slovíčka.
No na svete ovšem existujú aj muži, ktorí nechcú byť pod papučou a ženy, čo tú papuču nechcú držať v rukách. Nedomrlíci, ktorí však pre to, aby svoju ženu získali naozaj nepohnú ani prstom končia nejak takto.
V poslednom odstavci pod mojím komentárom si rozviedol vetu, ktorú som už mimochodom poznamenala: "Nehovorím, že teraz sa má snažiť len muž a žena zas naopak nedomrlo čakať. niekedy sa aj stane, že ten prvý krok spraví žena." a pokiaľ viem, nikde som neuviedla, že to, aby robila prvý krok žena je nenormálne.
Čo sa ešte raz týka 70tich % normálnych žien, neviem ako ty, ale ja hovorím o ženách, ktoré nechcú, aby ich domácnosť vyzerala ako u Krtov a nejdú po peniazoch, čiže si treba uvedomiť, že vyberáme zo zúženého sortimentu :D:D:D:D
K tvojej poznámke - treba si premyslieť, aké slová vážime pri pojmoch "platonická láska" a poblúznenie - čím si ma vlastne upozornil, aby som netárala do vzduchu, sa musím brániť, lebo ja som sa už vyjadrila, že platonickú lásku a poblúznenie spájam v jedno. To je moje vnímanie platonickej lásky a myslím, že až tak ďaleko od pravdy nie som.
ďakujem, že som si mohla pokecať v tejto zaujímavej diskusií :D
Hej máš pekné meno. Mňa napadlo, že ťa môžem volať aj Slovenka. ;D
No nic.
Dik za komentár. :D
Nádherná báseň, až mi slzičky vyšli. Asi preto, že sa viem vcítiť do týchto slov, keďže som sama zažila takúto lásku. Či je skutočná alebo nie, ale aj pri tejto láske človek cíti akoby bolo skutočná, len škoda že nie je opätovaná a nie je z toho vzťah :(. Pozdravujem autora.
som nesmierne rád, že môj výtvor je schopný ešte stále súcitom niekoho potešiť.
Ďakujem za prečítanie i pozdrav.
Prajem krásne dni plné lásky!
S pozdravom,
Dušan Damián
No veruže som nečakal, že zalovíš tak hlboko do mojej tvorby...
ale samozrejme ďakujem za komentár a osvieženie môjho staršieho príspevku.
Sám mám k tejto básni vrúcni vzťah, aj preto som ju zaradil do posledného výberu, no to je i dôvod, prečo som ju tu ponechal.
Vedomie, že sa stále číta ma veľmi teší.
Takže ďakujem.
S pozdravom,
Dušan Damián
Musim povedat, ze som sem zavitala len preto, ze ti vysla dalsia knizka, a kedze nemam citacku, tak som si chcela pozriet co tu mas.... nelutujem, lebo tato basnicka je asi ozaj to najkrajsie, co si kedy napisal.... ale keby sa ti podarilo nahodou prekonat tuto basen nejakou inspiraciou, bola by to bomba.... len tolko.... aha a samozrejme, nech si ju precitaju aj ti co ju este necitali, je prekrasna....
Padlo už veľa sľubov,
ako milovať Ťa chcem.
Zakazdym len zrada, Bože,
ale snažím sa, ako len viem!
Ak v tebe verše vyvolajú túžbu pokračovať vo veršovaní, tak potom asi splnili svoj účel.
už som takmer zabudol, že toto je môj príspevok
Keby som neklikol na nový komentár, tak ani neviem...
No k odpovediam:
Áno, samozrejme ešte stále píšem. Chystám čosi nové, ale asi nie v tomto duchu.
Toto vzniklo v rámci takého "post-pubertálneho" blúznenia.
Tak teda pekný deň i čítanie!
Príšti z toho patetizmus, ale len tak zľahka.
Páči sa mi príbuznosť s modlitbou.
Rád by som si v tomto duchu prečítal od teba aj čosi novšie.
Nemáš ešte niečo takéto?
A píšeš vlastne ešte?