Táto citlivá básnička vznikla nedávno a je venovaná platonickej láske. Prajem príjemné čítanie!

Tak toto je veľmi emotívna báseň. Pripájam obdiv nad takými riadkami. To musela - musí byť riadna platonika. Spýtam sa prečo len platonická. Neodpovedaj! Ja som kedysi tiež spadol do takého - ých vzťahov a poviem ti Dušan, veru je to istý druh masochizmu. Premeň ju na riadný vzťah. Niet čo stratiť ver mi. Smútok a túžba to sú najlepsí básnici.

krasne, krasne, krasne... :D

Toto je asi najkrajsia vec aku som od teba citala...je naozaj velmi emotivna...mozno sa mi tak paci preto, ze sa do nej dokazem vcitit...kedysi som napisala nieco podobne...ale toto je krajsie:) naozaj velmi velmi pekne...som to citala trikrat dokola, ma to uplne dostalo!

naozaj velmi pekna basen dusan, mozno ma lubo pravdu a mal by si to skusit premenit na lasku skutocnu a nie len platonicku... velmi pekne rymovanie sa ti podarilo, fakt je to krasna basen, citit z nej bolest na srdiecku, dufam, ze ju coskoro niekto vylieci a tu bolavu slzicku nahradi vesela slzicka ;)

Veľmi pekne ďakujem za všetky komentáre.

A "slovenak" - hodila by sa ti inak nejaká krátka familiárnejšia prezývka - :D:D:D - naozaj ma teší, že sa ti to tak páčilo.

Mám proste veľkú radosť. 

Deni, vari nie je platonická láska skutočná? 

Viem ako to myslíš - k pravému vzťahu treba niečo viac, ale pokiaľ  zostávame na úrovni lásky, tak potom je aj tá platonická, veľmi dôležitá.

Ktosi múdry niekedy v stredoveku povedal, že je veľmi blízko zrelosti ten kto sa snaží uroniť radosť radšej druhému ako sebe, ale zrelý je ten, kto robí radosť druhým a tým robí radosť aj sebe.

Nie je masochizmus občas si pozúfať v básni, keď viem, že človek, ktorého ľúbim je možno šťastný.

A či človek má o čo prísť v tomto prípade? Určite áno, pretože ako náhle platonickú lásku zamení za dvorenie, jednak stratí platonickú lásku a vydá sa na cestu odkiaľ niet návratu. Vždy je to hop alebo trop. Ibaže v tomto prípade trop by znamenalo stratu a utrpenie.

Tak len toľko - trochu zafilozofovania. ;D

 

PS: Samozrejme Deni, Ďakujem aj tebe za koment. :D   

No to vlastne neni jedno slovo...je to Slovena K., ale ak dokazes sfamiliarnit moje krstne meno (Slovena) tak do toho:D som zvedava:D:D

No napadli ma dve cesty - riešenia. Pokiaľ mám vychádzať z mena Slovena, tak by to bolo buď Slovka, alebo Veňa - Veňka.

Obe mi znejú sympaticky, tak ak sa ti páčia, vyber si a potom ťa tak môžem aj oslovovať. ;D 

no veru nesúhlasím s tým, čo si napísal - platonická láska nie je skutočná láska, pretože láska je čin. Je jedno komu čo praješ - len v objatí začína ten pravý boj- spieva Vašo Pašo. Človek skôr oľutuje to čo nespravil, než to, čo spravil. Láska a teda aj život je boj. Treba povedať tej druhej strane - "páčiš sa mi, si sexi, si jedinečná a cítim sa s tebou super!, chcel by som to s tebou skúsiť" a pod. Smozrejme odozva musí byť. Veď koľko, možno krásnych vzťahov zahynie, lebo každý to prežíve len v sebe. To je hriech. Hriech je nepokúsiť sa! Ak som mal k niekomu vzťah, vo vhodnú chvíľu som povedal čo mi na srdci ležalo a oplatilo sa. Prežil som krásne vzťahy aj romániky a neľutujem. Bolo a je to super. Platoniku nechcem. Chcem bozkávať, maznať sa, hádať sa, súperiť, milovať aj trošku žiarliť.

Pokiaľ vravíš o láske vo forme vzťahu - o fyzickej láske - tak s tebou súhlasím. Áno, ako som povedal, na skutočný vzťah treba viac. Vtedy to treba zo seba dostať. A nebáť sa.

Ale trvám na tom, že platonická láska je skutočná a obohacujúca. Tiež som si prežil niekoľko románikov - vzťahov atď. Samozrejme, že nič neľutujem. Občas si na niektorý spomeniem a s povzdychnutím si poviem - ach bolo to pekné, škoda že len bolo, ale čo bolo to bolo. 

Nad rozliatym mliekom sa jednoducho neplače.  

Aj keď možno z mnohých mojich diel niekedy vyplýva žiaľ a zúfanie, v skutočnosti je to trochu inak. Moje dielka vychádzajú z pocitov, ktoré priniesla realita, ale sú zveličené práve danou chvíľou, kedy tie pocity opisujem a cítim. 

Naozaj ľudia ľutujú len to, čo neskúsili.  S týmto tak isto môžem len súhlasiť, ale nie každú platonickú lásku treba hneď premieňať na vzťah. 

 S čím vôbec nesúhlasím, je tvrdenie, že láska je čin. O láske nemožno povedať niečo absolútne. 

Láska je proste tým, čím ju robíme. Láska je taká ako si ju sami definujeme. Čím bohatší je slovník lásky, tým bohatší je aj citový život človeka.

Dôležité je predsa ľúbiť - teda cítiť lásku. V čo najväčšom množstve jej podôb. A čím viac podôb lásky uznávame o to väčším počtom ciest a spôsobov sa nám láska potom vracia. 

Život ma naučil a absolútne utvrdil zatiaľ v jednej veci a tou je, že aj moje názory sa stále menia a že všetko sa mení. Možno, že o desať rokov budem mať na platonickú lásku iný názor, i keď o tom značne pochybujem. 

Nedokážem si však predstaviť, že by som nemiloval toľkými spôsobmi ako teraz, keď už som tie spôsoby našiel a precítil. A každý z nich. Každý spôsob lásky ma svojím spôsobom napĺňa.

 Zase som sa trošku rozpísal, ale prosto musel som reagovať, lebo téma lásky ma vždy rozprúdi.

Toto je časť môjho názoru na lásku. Aj keď som to rozprával ako pevne dané skutočnosti, viem, že mnohí ľudia to cítia a vidia inak. 

Na záver len zopakujem, aj platonická láska je skutočná láska. Len treba chápať zmysel tej platoniky. ;D 

  

 

 

k básni sa hádam vyjadrovať ani nemusím, všetci už všetko povedali predo mnou. je vidno, že bola písaná "v tej pravej chvíli", kedy sa búrili pocity. odzneli tu zaujímavé názory. a ja osobne sa pridávam k lubovi. platonická láska - čo je podľa mňa len odborný termín k slovu "poblúznenie" nie je to pravé. nemá to grády a už určite ani z ďaleka takú vážnosť, ako hlboká láska vo fyzickom vzťahu. preto si myslím, že používať slovo "ľúbim" v spojení s platonickou láskou je... unáhlené. myslím si, že človek prechádza od platonickej lásky k fyzickej. ale sú to dve rozdielne veci. vo fáze platonickej lásky sú dve možnosti - buď to vyjde, alebo nie. vo fyzickej láske je to už o tolerancií atď. z komentárov, ktoré tu odzneli by som usúdila: lubo je chlap, ktorý nečaká na to, že prvý krok urobí žena, lebo mu došlo, že ona ho robiť nebude, to je totiž úloha chlapa. a dušan... ktovie ako prežívaš ty platonickú lásku. možno pojem platonická v tvojom cítení nie je platonická :D ale silnejšia. Dušan vieš prečo si myslím, že sa k tvojej básni rozprúdili také debaty ohľadom lásky? lebo báseň je napísaná tak, že vyráža dych a dojíma k slzám z nešťastných citov dobráka k svojej vyvolenej, ktorú možno nebude mať, ale je aspoň šťastný, že je ona šťastná. úprimne? myslím, že niečo také je nemožné. keď raz niekoho ľúbiš - ale fakt ľúbiš, lebo na ten pocit "ľúbiš" je len toto slovo - bolí ťa, že nie si s ním. časom to prejde, možno. a praješ šťastie, to ti nechcem vyvracať, ale keby si sa neviem ako snažil a sám na seba hneval, nikdy to nebude dokonalé šťastie zo šťastia toho, koho nemáš. skrátka to mrzí a bolí. tak múze zdar, a vyves čoskoro zase niečo :)

Len pre ujasnenie: Platonická láska nie je poblúznením. To už sú dva rozdielne pojmy.

Trošku si to v svojich argumentoch premiešala pretože akonáhle hovoríme o láske slovo ľúbim nie je unáhlené.

Platonická láska je taká láska, kedy ten koho ľúbime ani nemusí vedieť, že ho ľúbime. 

To znamená, že ani nemusí prejsť k fyzickej láske. napr.: Ako keď sa v útlej mladosti zaľúbiš do herca. /podotýkam zaľúbiš - nie, že sa ti zapáči/ 

O sile tejto lásky som sa už vyjadril vyššie. A to, že niektorí ľudia tento typ lásky neprežívajú tak silno alebo ho vnímajú inak je možné. 

Ja tu ale vravím o svojom prežívaní a pokiaľ to ja takto prežívam, tak potom je takéto prežívanie všeobecne možné. A ja si myslím, že sa dá skutočne a úprimne tešiť zo šťastia druhého o to viac ak ho ľúbime. 

Sila slova "ľúbim" opäť závisí od toho ako si definuješ lásku.

A pokiaľ prejdeme k utvoreniu vzťahu, tiež nesúhlasím s tvrdením, že prvý krok je úlohou chlapa - to je prežité a stereotypné zmýšľanie. je to romantické, ale dávno to nie je pravidlom.

 

PS: Ďakujem za tvoj komentár Majka. Veľmi ma potešil. :D

Ako si sám povedal, platonická láska je "láska" ktorá sa nenaplní. Láska k hercovi - tak prečo nie rovno poblúznenie? Mám spolužiačku, aj sestru a mnohí ďalší sú okolo mňa, čo sa zaľúbili dajme tomu do Roberta Pattinsona, alebo do... ja neviem, Daniela Redclifa (neviem ako sa píše). takáto "láska" je nereálna. je to poblúznenie, ktoré prejde. a pravdupovediac, ešte som nikoho z nich nepočula povedať: ach nech je šťastný... :D možno sme to my ženy, no čo som si ja všimla, všetky platonicky zamilované dievčatá hovoria len: nech zdochne tá špina s ktorou sa bozkával vo filme! ja som len povedala, čo si myslím. o ničom sa ťa nesnažím presvedčiť. Že prvý krok je úloha chlapa je staré prežívanie? :D preto vám, milí muži, toľko lások nevyjde. dobýjanie je úloha mužov. keď žena cíti, že sa o toho muža musí usilovať ako šibnutá ONA, pričom jej vysnívaný nepohne prstom a len nedomrlo čaká, kedy žena urobí prvý krok, garantujem, že minimálne 70% normálnych žien to prestane baviť. ženy potrebujú vidieť, že ten muž o nich stojí, až potom sa rozbiehajú - zase ako ktoré. isto, nehovorím, že teraz sa má snažiť len muž a žena zas naopak nedomrlo čakať. niekedy sa aj stane, že ten prvý krok spraví žena. ale väčšina mužov v dnešnej dobe naozaj len čaká. s týmto čakaním je ďalej spojené rozmýšľanie ženy, lebo ženy sú veľmi domýšľavé... predstaví si ho v situácií, kedy by ju mal chrániť ale vychádza jej len, že toho nedomrlíka by musela chrániť asi ona – veď ani keď ju balil, tak nepohol prstom... a stráca záujem. toto je iba môj všeobecný názor, dúfam, že si to NIKTO nevezme osobne. to je môj pohľad na vec, na niektorých mužov. zas nie na všetkých. a taktiež nehovorím, že ženy sú sväté :D určite aj vy muži, by ste mohli menovať a čo to na nás nažalovať. ale to len na okraj, keď sme už pri tých krokoch...

Ja som nepovedal, že platonická láska sa nenaplní - len, že nemusí prejsť do fyzickej, či inej podoby - do vzťahu. 

Lebo zmyslom platonickej lásky je čosi iné.

Áno, to, o čom hovoríš ty - by som mohol označiť za poblúznenie, ale ak by to bola skutočná platonická láska, tak potom by tomu objektu lásky želali šťastie. Podľa mňa treba veľmi opatrne narábať s pomenovaniami. Platonická láska a poblúznenie atď. veď sa to dá krásne rozlíšiť.

Len akonáhle si to rozlíšime, zistíme, že mnohí by potom museli povedať, že takú lásku necítili.

A odmietam tvrdenie, že 70% normálnych žien prestane baviť dobíjanie muža.

Toto je úplne nezmyselný údaj, ktorý sa nezakladá na skutočnosti. Veď akonáhle otvoríme oči a nazrieme vôkol seba uvidíme množstvo žien, ktoré si vyslovene vydobili svoju pozíciu a trochu zveličím - uhnali svojho partnera do vzťahu. Je bežný obraz slovenského vidieka - aj v starých dielach autorov, kedy je muž často aj pod papučov. 

Potom ešte nevravím o ženách, ktoré nie len, že nenápadne robili prvý krok ale okato mužov vždy obskakovali a robia to celý svoj život.  

Stačí nazrieť na širší svet a na rôzne kultúry - pokiaľ vravíme o vzťahoch a láske všeobecne - a hneď by sme prišli k iným číslam. Niekede k menším a niekde k väčším.  

 Na záver reakcie by som podotkol:

Treba sa dobre zamyslieť nad tým, čo si predstavujeme pod pojmami "platonická láska" a "poblúznenie" a čo si pod tým môže predstaviť niekto druhý. A nezamieňať si ich, pokiaľ sme si ich už vyčlenili.

 

Čo sa týka vzťahov, tak môj názor je, že na osobnostnej úrovni sú si muži a ženy úplne rovní a rovnocenní.

Reálne by som zo svojho pohľadu vyzdvihol cenu žien. V mnohom mužov v živote prevyšujú, ale práve preto je úplne scestné ukladať právo prvého kroku ktorejkoľvek zo strán.

Proste prvý krok príde vtedy, keď sa na jednej strane stane pocit lásky alebo túžby už nezvládnuteľný. A tento krok môže spraviť ako muž tak i žena, bez toho, že by to bolo považované za nenormálne. Vlastne to podľa mňa je aj bolo vždy bežné. 

 

Asi toľko. Ďakujem za ďaľšiu reakciu. :D 

Slovník slovenského jazyka Hlavný redaktor dr. Štefan Peciar, CSc. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1959 – 1968. poblúznenie, -ia str. kniž. strata jasnej rozvahy: V ľúbeznom poblúznení nechcela pobadať, že je už ženatý. (Fig.) Synonymický slovník slovenčiny Tretie, nezmenené vydanie, Veda 2004. platonický 1. ktorý je bez zmyselnosti, ktorý nie je naplnený al. je iba jednostranne pociťovaný (obyč. v láske, ľúbostnom vzťahu) • ideálny • čistý: román o platonickej, ideálnej, čistej láske • vysnívaný • neskutočný (jestvujúci iba v predstave, túžbe): objekt jej platonického, vysnívaného, neskutočného zaľúbenia • nenaplnený: nenaplnený vzťah • expr. nedoľúbený (o nenaplnenej láske) 2. p. formálny 1

Do tejto diskusie som sa jednoducho musela zapojiť:D V otázke platonickej lásky, musím jednoznačne podržať stranu Dušanovi:) Tiež si myslím, že platonická láska má zmysel - kopu básní sa "narodilo" len vďaka existencie takýchto lások, napr. Sládkovičova Marína, nikdy vlastne neboli spolu a je to jedna z najkrajších básní vôbec. A napr. aj taká Jane Austenová, nikdy sa nevydala a napísala najkrajšie ľúbostne romány anglickej literatúry. Myslím, že v odzrkadľovaní v umení zohráva veľkú rolu:) Aj ja som vlastne začala tvoriť básne len vďaka platonickej lásky, ktorá sa nikdy nenaplnila z tej druhej strany. Napriek tomu mi dala naozaj veľa, zistila som, že bez básní, písania sa mi žije a preciťuje každodenná realita oveľa lepšie:D Takže si myslím, že platonická láska je začiatkom každej jednej lásky (tej čo sa týka lásky medzi opačným pohlavím, resp. aj rovnakým ak hovoríme o inak orientovaných ľuďoch, aj takí predsa sú:)) )Nesúhlasím, teda s tvrdením, že nemá zmysel. Má - niekedy dá viac ako ta "ozajstná", pretože na rozdiel od nej, končí vždy horkosladko, nie len horko:) Čo sa týka toho, kto ma robiť prvý krok, myslím, že muži by sa mali viac chopiť iniciatívy, ale v každom prípade neodsudzujem ženy, ktoré robia prvý krok, len ja som skôr ten typ - staromódnejší a viac sa mi páči, keď som dobýjaná:D

Ďakujem ti verdel01 za tvoju iniciatívu. Ohromne ma to potešilo, pretože som akurát hľadal nejakú definíciu poblúznenia a platonickej lásky. 

V týchto dvoch definíciách, ktoré si ponúkol do diskusie jasne prevláda názor, že platonická láska je nenaplnená. Ak by sme prijali toto objasnenie platonickej lásky, potom by som musel prinajmenšom pripustiť, že mnohé predošlé komentáre boli bližšie k realite.

Ale opäť musím podotknúť, že je to len jedna definícia. Ak mi čas dovolí, pokúsim sa pohľadať aj iné fundované definície na porovnanie.

 

Na vysvetlenie svojich slov a toho, čo obhajujem, je potrebné všimnúť si prvé motto v mojom profile, s ktorím sa svojsky stotožňujem. A teda: "Všetko, čo si dokážeme predstaviť, je skutočné." Prinajmenšom pre nás samých. 

V dnešnom svete sa mohokrát zabúda na citovú zložku človeka. V snahe vyniknúť a honobiť majetky ľudia nechcú ideály a sny ale chcú sa držať pri zemi pri materiálnych statkoch. Takto vznikajú len kusé definície, jednostranné. Zopakujem svoj názor, že o láske sa nedá tvrdiť nič absolútne, je taká ako si ju sami definujeme.

Každý jeden človek cíti inak. Ale všetci cítime podobne - to nás spája i rozdeľuje.   

Ďakujem za príklon na moju stranu. Cením si to. :D 

V tvojom názore na vec sa naozaj odráža veľa z toho o čom hovorím aj ja. Opäť sa však ukazuje koľko ľudí, toľko podôb a odtieňov jednej myšlienky.

 

Inak čo sa týka toho prvého kroku, asi som tiež staromódny a som za to aby podľa možnosti robil prvý krok muž. I keď je podľa mňa absolútne normálne aby ho urobila žena. Asi tak nejako som to chcel povedať.

 

PS: A ešte jedna vďaka pre teba Sara, za komentár vôbec. ;D 

O želaní šťastia už konečne pomlčme, ja mám na to svoj názor, ktorý nejdem ďalej rozvádzať, lebo som už naznačila čo si myslím. My ľudia jednoducho NIE SME takí dokonalí, aby sme nezištne želali len šťastie a NIKDY nás to NIKDE vo vnútri nezaškrelo. Taký bol možno Ježis.

čo k tým 70%-tám? No keď už si nám tak pekne uviedol príklad zo života Slovákov, ako ho opisujú starí autori, teraz si premietnime ako vyzeral dajme tomu typický Adam Krt z poviedky Rysavá jalovica od Martina Kukučína. Celú domácnosť viedla jeho iniciatívna žena Eva Krtová, ktorá rátala každý halier a pre Adama bolo takmer nemožné prekabátiť ju aspoň o akú-takú korunku, aby si mohol v krčme chlipnúť z pálenky, pričom sa vždy triasol ako osika, keď sa vracal domov, lebo keby to Eva zistila, neobišiel by najlepšie. Takže asi takto to vyzerá, keď má iniciatívu v rukách len žena a chlap je pod papučou, keď už ma toľko ťaháš za slovíčka.

No na svete ovšem existujú aj muži, ktorí nechcú byť pod papučou a ženy, čo tú papuču nechcú držať v rukách. Nedomrlíci, ktorí však pre to, aby svoju ženu získali naozaj nepohnú ani prstom končia nejak takto.

V poslednom odstavci pod mojím komentárom si rozviedol vetu, ktorú som už mimochodom poznamenala: "Nehovorím, že teraz sa má snažiť len muž a žena zas naopak nedomrlo čakať. niekedy sa aj stane, že ten prvý krok spraví žena." a pokiaľ viem, nikde som neuviedla, že to, aby robila prvý krok žena je nenormálne. 

Čo sa ešte raz týka 70tich % normálnych žien, neviem ako ty, ale ja hovorím o ženách, ktoré nechcú, aby ich domácnosť vyzerala ako u Krtov a nejdú po peniazoch, čiže si treba uvedomiť, že vyberáme zo zúženého sortimentu :D:D:D:D

K tvojej poznámke - treba si premyslieť, aké slová vážime pri pojmoch "platonická láska" a poblúznenie - čím si ma vlastne upozornil, aby som netárala do vzduchu, sa musím brániť, lebo ja som sa už vyjadrila, že platonickú lásku a poblúznenie spájam v jedno. To je moje vnímanie platonickej lásky a myslím, že až tak ďaleko od pravdy nie som.

ďakujem, že som si mohla pokecať v tejto zaujímavej diskusií :D

Ja som nepovedala, že 70 % normálnych žien prestane baviť dobýjanie muža. prečítaj si to ešte raz.

Takže čo sa týka toho opisu Krtovcov, práve ten som mal inak na mysli v komentári, len som to tam nedal. Ale práve na ňom sa dá demonštrovať, že aj také veci sa proste dejú. Nič viac som tým ani povedať nechcel. Ale samozrejme nevyzerá to len tak, keď má iniciatívu v rukách žena. To by sme ženy podcenili. Je niekoľko štatistík, ktoré rozoberajú statusy členov rodiny a mnoho rodín vedú skutočne ženy a nie vždy to vyzerá ako u Krtovcov. Ale týmto smerom odbočujeme od pravej témy. A teda ak si ty definuješ platonickú lásku, tak ako v prvom komentári, že ide o fundovanejšie pomenovanie pobláznenia, tak potom súhlasím a tvoje komentáre dávajú zmysel. Ale viac ako to, že nie si ďaleko od pravdy tvrdiť nemôžeš. Dokonca by som povedal, že nemôžeš tvrdiť ani to, že si tej pravde blízko. To snáď nemôže tvrdiť nikto. A ak aj, tak len zo svojho pohľadu. Mimochodom tvojimi komentármi len potvrdzuješ vetu, ktorú som povedal, že nech hovoríme o láske, vždy len o takej, akú sme si sami pre seba definovali. Maximálne sa snažíme priblížiť do nejakej všeobecnejšej šablóny. Ešte by som dodal, že človek "môže" nezištne priať šťastie druhému bez toho aby ho to škrelo. Ak to dokážem ja a nie som Kristus ani sa zaňho nepovažujem, tak to určite dokážu aj iní ľudia. ;D PS: Ďakujem, že pokračuješ v diskusii. ;D

Riadne sa to tu rozprúdilo. Plne súhlasím s názorom, že minimálne 70% mužov i žien nebude baviť do nekonečna dobýjať jednú osobu. Na skutočnú lásku je treba minimálne dvoch. Aj človek - pes je forma lásky. No človek - nikto, to je nič. Je to len snívanie jednej osoby. Ak to preňho má zmysel O.K. No ja si osobne myslím, že to nemá zmysel. Skutočná láska pýta viac! Je ako organ. Aby sa píšťaly rozozvučali je potrebné dúchať vzduch naplno. Inak je to o ničom. Láska je dokonca aj nenávisť. Možno som zlý človek, ale ak by mi niekto liezol do kapusty a zvádzal človeka ktorého ľúbim tak by som dotyčnému asi ťažko prial šťastie. Samozrejme musí ísť o lásku muža a ženy a tam patrí aj fyzično - teda sexuálna príťažlivosť. Možno som zlý človek, ale ak by mi niekto prebral babu, iste by som mu neželal nič pekné. Navonok samozrejme nie, ale klamal by som sám seba ak by som tvrdil, že mu prajem. Ja som taký živočích, čo musí cítiť fyziku a chémiu. Aj duchovno. Len s jedným by som sa neuspokojil. To by ma ťažko naplnilo. Láska je dynamika, pohyb a sila. Platonika je len ošiaľ odvodený od lásky. Tak múze zdar!

To rozprúdenie ma inak teší... :D Lubo, musím povedať, že k plnohodnotnému životu jednoznačne patrí fyzická láska a vzťah. A súhlasím aj s tým, že všetko je to dynamické. Samozrejme, že v skutočnosti sú situácie, kedy sa v človeku prejaví to živočíšne vnútro. Je tiež nemysliteľné aby človek žil asketickým a samaritánskym životom, chlebom sa odplácal za kameň a vždy nastavoval aj druhé líce. Základom tejto diskusie bolo predsa to, či je platonická láska skutočnou láskou. A to tvrdím, že proste je. A to nie je láska typu človek - nikto. To je proste často len jednosmerná láska k niekomu. Ale skutočná! Čo sa týka toho prebratia baby... Tak musím povedať, že tiež patrím do kategórie mužov, ktorý si nenechajú skákať po hlave. Väčšinou bojujem až po samotnú hranicu možností, ale na druhej strane, keď už je jasné ako sa situácia bude vyvíjať, keď už je po všetkých pokusoch atď. proste nemám problém povedať aj rivalovi bez výčitiek - tak si bol proste asi ten lepší - chvíľu to človeka zamrzí ale potom už niet dôvodu, prečo úprimne nepriať šťastie. Ak niekoho skutočne ľúbime, predsa to niečo znamená, že si ho ceníme prinajmenšom tak ako sami seba. Tak nesmieme lásku spútavať ale dopriať jej voľnosť a šťastie. Bez sebazapierania. PS: Nenávisť považujem za najsilnejší druh lásky. ;D

Tak vyjadrím aj ja svoj názor: ja na platonickú lásku verím. A verím aj v to, že môže byť rovnako intenzívna ako "skutočná" láska. Platonická láska má nesporné výhody: menej sklamaní (no osoba, ktorú ľúbime nás môže sklamať aj keď to nie je vo vzťahu k nám), širší "výber" (môžeme platonicky ľúbiť aj osoby, ktoré by nás nikdy nechceli) a tiež odpadajú útrapy s rozchodom. Aj čisté snívanie má jednoznačne zmysel, veď kde by ľudstvo bolo bez fantázie a snov, čo aj nesplniteľných. Dokonca sa odvažujem tvrdiť, že človek "skutočnú", tj. obojstrannú patrnerskú lásku k životu plnohodnotnému nepotrebuje. Musí to byť ale nahradené inými silnými vzťahmi. Prečo by sme zrazu k plnohodnotnému životu potrebovali niečo, čo sme v predchádzajúcom živote (v detstve) nikdy nemali? To mi nikdy nešlo do hlavy. Asi preto, že som podľa psychológa ešte emocionálne nedospela. :-) Aj v extrémne asketickom živote človek môže byť šťastný, ak dovtedy neskúsil nič iné. Mojim heslom je v rámci možností neskúšať nič, po čom by som potenciálne mohla zatúžiť či dokonca byť od toho závislá - ale čo zároveň nie je ľahko/vždy prístupné, alebo čo mi dokonca môže uškodiť. Menej nárokov = menej utrpenia.

Ďakujem za komentár Adhara. Toto je v podstate tiež veľmi zaujímavý názor. Je to v mnohom logické. A veľa vecí, ktoré prisudzuješ platonickej láske ako výhody, by som za kladné vlastnosti označil aj ja. ;D Táto otázka ma inak veľmi zaujala: "Prečo by sme zrazu k plnohodnotnému životu potrebovali niečo, čo sme v predchádzajúcom živote (v detstve) nikdy nemali?" Nie som istý, či sa dá tvrdiť, že sme partnerskú lásku v detstve nemali. Určite nie v jej neskoršej podobe, ale podľa mňa ak je partnerská láska súčasťou medziľudskej lásky - tak potom sme ju určite mali a mám ju neustále. A môj názor je, že pociťovanie akéhosi nutkania po naplnení tejto partnerskej lásky, ako aj jej všimnutie si - naozaj súvisí s vývinom jednotlivca. Tak nejako asi. :D

Nedá sa nezareagovať. Čo je to za nezmysel, že to čo sme v detstve nepotrebovali nebudeme potrebovať nikdy. Veď človek sa predsa vyvíja duševne aj fyzicky. Súvisí to s tvrdením - len blázon nemení názory. Keby sme boli po celý čas rovnakí, tak sme mentálne retardovaní. Adhara sa bojí vzťahu. Asi prežila nešťastnú lásku, no sťahovať sa do ulity nie je šťasnté riešenie. Platonika je prah dverí ľudí v puberte. 10 - 12 ročné baby sa zaľúbia do Enrikeho, Take That apod. Treba vystúpiť cez dvere a poznať skutočný svet. Nie izbu s plagátmi a snami. Áno sny sú dôležité, kto nemá sny nežije. Ale po snoch by mal začať čin! To preto, aby sme si náš sen splnili. Život je predsa príležitosť splniť si svoje sny. Život nie je len snívanie!!! Len snívať nestačí. Zabilo by ma len snívať. Ak sa mi niekto páčil a bolo to silné, nedokázal som sa nikdy - chválabohu - udržať na uzde. Zbláznil by som sa krotiť svoje túžby. Pripadal by som si ako lev zatvorený do klietky. Nie vždy to vyšlo, ale spravil som všetko čo sa v ten moment patrilo. Ten moment sa už nevrátil, no cítim sa šťastný lebo som zatiaľ zobral všetko, čo mi život ponúkol. "Zajtra" už nemusí prísť.

Platoniku a snívanie osobne beriem ako veľmi dôležité obohatenie života. Obhajujem síce skutočnosť platonického vzťahu a jeho potrebu, ale na druhej strane s tebou lubo súhlasím. Človek sa vyvíja, mení názory. Aj ja ich mením a ešte dúfam dlho meniť budem - samozrejme v rámci normy. :D Nikdy som netvrdil, že platonická láska je náhrada tej partnerskej vo vzťahu, ale trvám na tom, že platonická láska je skutočná, je potrebná pre plnohodnotný život, ale zároveň pripúšťam, že pre plnohodnotný život je potrebná aj fyzická láska a plnohodnotný vzťah. Ja tvrdím, že je potrebné v správnej chvíli vášne krotiť a v správnej chvíli ich uvoľniť. Zopakujem, že čím viac podôb lásky človek prežíva, tým bohatší je jeho život. A vetu, ktorú si použil na záver, že "zajtra" už nemusí prísť - by mal mať každý človek na pamäti. O koľko by bol život energickejší a priamejší v medziľudských vzťahoch, ak by si to ľudia neustále opakovali. Neviem prečo, ale začínam mať silné nutkanie rozpracovať nejaké jasnejšie členenie lásky. Bohatšie na jej odtiene, pretože je veľa vecí, ktoré sa mi pozdávajú na argumentoch všetkých tu komentujúcich a veľa vecí, ktoré by stálo za to ešte rozobrať. A lubo ďakujem za ďalší podnetný komentár. ;D

Takze rozhodne nesuhlasim, ze platonicka laska=pobluznenie a to uz len preto, ze v mojim okolim som sa s platonickou laskou aj pobluznenim stretla. Mam na mysli mojich kamaratov alebo kamaratky. Mala som jednu kamosku ktora bola rok zalubena do chlapca a nepovedala mu to, to je podla mna platonicka laska. A suhlasim s tebou Dusan , ze platonicka laska je skutocna. Nastala ja polemika, ze ked 12rocne baby su zalubene do svojich spevackych, hereckych idolov, tak to az tak neberiem ako platonicku lasku, lebo to je podla mna prejav nedospelosti, nevyspelosti, detinskosti, ale tak kazdy clovek sa raz mozno dostal do toho stavu. A platonicka laska k hercovi alebo spevakovi podla mna nie je skutocna, preto, lebo ak teda dievca vyhlasi ze lubi Roba Pattinsona alebo neviem koho, tak lubi len postavu ktoru hral vo filme, teda nepozna jeho povadu, nevie ani definovat preco ho lubi. Preto ze je cool? sexi? Blbosti. Ale ak lubite cloveka, ktoreho poznate, je to napr. vas kamarat, kamaratka, tak to je platonicka laska, pretoze viete povedat, co na nom lubite, co sa vam na nom, nej paci atd. A mala som aj kamosku, resp. spoluziacku, ktora vyhlasovala ze je zamilovana do jedneho chlapca, ale vydrzalo jej to asi tak dva tyzdne, a potom sa nasiel dalsi. Tak to by som nazvala pobluznenim. Nehnevaj sa Majka, ale nerozumiem, ako to podla teba moze mat rovnaky vyznam, tieto dve slova. Ale dobre, je to tvoj nazor. Jednoducho su ludia, ktori prezivaju lasku ale nedokazu to tomu druhemu povedat, pretoze sa velmi boja odmietnutia. A odmietnutie znamena jeden fail v zivote. Zlyhanie, tak to beru ti nesmeli. No a takisto nesuhlasim s tym, ze len chlapi by mali dobyjat zeny. Takyto nazor znamena takisto ze zeny sa nerovnaju muzom. Ved kolko je takych muzov, ktori su len proste nesmeli, nemaju odvahu, alebo sa proste boja toho sklamania, ale pritom city by rozhodne opatovali, len nevedia ako to maju povedat. Ja si myslim, ze by sa to nemalo nijak klasifikovat, kto koho ma dobyjat. Skratka odvaznejsi nech zacne vztah.

Veľmi pekne ti ďakujem za komentár Freya. Potešil ma o to viac, že tento názor je takmer totožný s tým, čo som chcel povedať. To ako si rozdelila platonickú lásku a poblúznenie, s tým sa môžem stotožniť. Fakt diki za zapojenie sa do diskusie. Dúfam, že aj nabudúce. ;D Nech ťa múza kope!

Priznam sa uprimne, ze sa mi ani jedna verzia nejak extra nepaci:D ale mozes mi tak hovorit, ak ti to pride lepsie ako slovena...ale som sa tak vdaka tebe zamyslela nad svojim menom a zistila som ze okrem inych kras a dovodov preco ho mam ma este jednu uzasnu vec..sLOVEna...to som si doteraz neuvedomila:P:P:D:D:D

Hej máš pekné meno. Mňa napadlo, že ťa môžem volať aj Slovenka. ;D 

No nic.

Dik za komentár. :D 

To sa mi paci:) Mozes ma volat Slovenka:D:D:D

To je už tretíkrát, čo mi tu niekto na základe môjho komentára pripisuje nejaké duševné traumy. A ja sa tu za počítačom môžem len smiať. Asi som mentálne retardovaná, lebo svoje názory mením len výnimočne. Ja to u seba považujem za znak sebaúcty a svojmu postoju hovorím "nekomplikovať si život". Pretože život sa vie veľmi úspešne skomplikovať aj sám. Nesplniteľné túžby za tým, čo som kedysi mala a teraz mať nemôžem mi ničia žalúdok - keby som však mala túžiť aj po tom, čo som ešte nikdy nemala, asi by mi to roztrhalo aj žily a už by som to nerozchodila. Občas som dokonca uvažovala nad tým, či si teenageri ešte pred prvým vzťahom nevymýšľajú túžbu po láske len preto, že nemajú dosť skutočných problémov. Áno, je hlúpe byť zamilovaný do spolužiaka/spolužiačky a celé roky len ticho trpieť, pričom každý deň je tu šanca zmeniť to na poriadny vzťah. Ale čo ak je človek zaľúbený do niekoho, kto je pre neho úplne nedostupný? Nemyslím ale teraz "zamilovanie" sa do nejakého herca či speváka. V týchto prípadoch súhlasím s názorom nižšie, že ide len o poblúznenie a že to nešťastné dieťa je zbláznené len za úlohou, akú tú herec hrá, za jeho vystupovaním na verejnosti, za tým, akú tvár ukazuje svetu a pritom to vôbec nemusí byť jeho skutočná tvár. Ale iné je milovať niekoho, koho poznáme veľmi dobre, vieme o jeho slabých stránkach, o nástrahách jeho povahy...

Nádherná báseň, až mi slzičky vyšli. Asi preto, že sa viem vcítiť do týchto slov, keďže som sama zažila takúto lásku. Či je skutočná alebo nie, ale aj pri tejto láske človek cíti akoby bolo skutočná, len škoda že nie je opätovaná a nie je z toho vzťah :(. Pozdravujem autora.

som nesmierne rád, že môj výtvor je schopný ešte stále súcitom niekoho potešiť.

Ďakujem za prečítanie i pozdrav.

 

Prajem krásne dni plné lásky!

 

S pozdravom,

Dušan Damián  

 

No veruže som nečakal, že zalovíš tak hlboko do mojej tvorby... 

ale samozrejme ďakujem za komentár a osvieženie môjho staršieho príspevku.

Sám mám k tejto básni vrúcni vzťah, aj preto som ju zaradil do posledného výberu, no to je i dôvod, prečo som ju tu ponechal.

Vedomie, že sa stále číta ma veľmi teší.

Takže ďakujem.

 

S pozdravom,

Dušan Damián 

 

Musim povedat, ze som sem zavitala len preto, ze ti vysla dalsia knizka, a kedze nemam citacku, tak som si chcela pozriet co tu mas.... nelutujem, lebo tato basnicka je asi ozaj to najkrajsie, co si kedy napisal.... ale keby sa ti podarilo nahodou prekonat tuto basen nejakou inspiraciou, bola by to bomba.... len tolko.... aha a samozrejme, nech si ju precitaju aj ti co ju este necitali, je prekrasna.... 

Padlo už veľa sľubov,

ako milovať Ťa chcem.

Zakazdym len zrada, Bože,

ale snažím sa, ako len viem!

Ak v tebe verše vyvolajú túžbu pokračovať vo veršovaní, tak potom asi splnili svoj účel. 

už som takmer zabudol, že toto je môj príspevok 

Keby som neklikol na nový komentár, tak ani neviem... 

No k odpovediam: 

Áno, samozrejme ešte stále píšem. Chystám čosi nové, ale asi nie v tomto duchu. 

Toto vzniklo v rámci takého "post-pubertálneho" blúznenia. 

Tak teda pekný deň i čítanie!

Príšti z toho patetizmus, ale len tak zľahka. 

Páči sa mi príbuznosť s modlitbou. 

Rád by som si v tomto duchu prečítal od teba aj čosi novšie. 

Nemáš ešte niečo takéto? 

A píšeš vlastne ešte?