Po dlhej dobe sem opäť čosi dávam. Ale nebude to nič svetoborné. Žiadny Hemingway ani nič iba reflexia

!!UPOZORNENIE:Tento článok obsahuje pointu deja....preto Vás nenútim,aby ste to čítali a potom mi vyčítali, že som napísala o čo tam išlo.!! Ďakujem za pochopemie.

 Neinklinujem ku kasovým trhákom s jednoduchým dejom, závratným rozpočtom a veľkým happyendom na konci. Kedy dobro zvíťazí nad zlom. Hlavní hrdinovia prežijú a niekto v posledných sekundách zachráni celý svet. Príde mi zaujímavejšie sledovať príbeh, kedy život nie je až taký biutiful ako by sme čakali. Nedávno som  na striebornom plátne natrafila na Uxbala. Nebol to žiadny svalnatý dokonale vyzerajúci hrdina zachraňujúci svet. Skôr naopak. Nenápadný obyvateľ Barcelony bojujúci so svetom no najmä so samým sebou. Zmieruje sa s rakovinou, ktorá tempom rýchlejším ako by si prial ukrajuje z jeho dní. Uvedomuje, že čas sa blíži, no je ešte toľko vecí, ktoré musí zariadiť. Ako obchodník zamestnávajúci ilegálnych prisťahovalcov sa snaží zlepšiť  biedne pracovné aj životné podmienky. 

No stojí proti dvom vyšším čínskym zamestnávateľom, ktorí taja svoj vzájomný, viac než priateľský vzťah. A večer čo večer sa bez výčitiek svedomia vracajú k svojim rodinám, aby ráno mohli zneužívať ľudí čo pre nich predstavovali iba lacnú pracovnú silu. Nič viac. Do toho sa Uxbalovi pridáva nevyplatené miesto na cintoríne, kde sa nachádza jeho otec, ktorý ich opustil ešte predtým ako sa Uxbal narodil. Zhrýza ho myšlienka, či to celé nehodí za hlavu. Tak by sa mu mohol symbolicky pomstiť. Avšak tento človek so strhanou tvárou poznačenou bolesťami života nie je bezcharakterný, ako si kdesi v hĺbke duše myslí. Dokáže milovať. A práve láska ho ešte drží nad vodou. Miluje svoje deti a dal by im všetko keby mal tú možnosť. Bohužiaľ, nemá. Aj jeho ako ďalších Barcelončanov trápia existenčné problémy. Obchod mu priveľmi nevynáša a navyše musí platiť účty aj manželke, ktorá sa  zbavuje zodpovednosti  vždy keď sa jej to hodí. Uxbal sa jej zbytočne snaží vysvetliť, že vzťah medzi nimi je už dávno mŕtvy.

 V niektorých chvíľach sa javí, že to všetko neunesie a zblázni sa. Vtedy prichádza záchrana v podobe počúvajúcej starej ženy. Tá sa snaží usmerniť ho a ukázať mu, že smrťou sa nič nekončí. Na to, aby mohol  pokojne a bez výčitiek odísť musí spraviť ešte čosi. Poskytne domov manželke bývalého zamestnanca, ktorého pri slede nešťastných udalostí deportujú naspäť do Afriky. Vyberie z banky všetky úspory a zaplatí otcovi pokojné miesto na odpočinok. Zvyšok ponechá svojim deťom. 

Je večer a on vie, že už viac nespraví. Ležiac v posteli sleduje fľak na plafóne a kdesi v diaľke počuje ukľudňujúci zvuk mora. Želá si aby sa to všetko skončilo. Bolesť je neznesiteľná a on predsa spravil čo mohol. V posledných okamihoch však nie je sám. Jeho dcéra hľadá útočisko pred zlými snami pod slabnúcimi otcovými rukami. Šepkajúc napodobňujú zvuk vetra a mora. 

Všade je ticho.... Zimná krajina. Sneh. Pomedzi stromy prechádza mladý muž. Zastane na mieste kde na bielych vločkách leží sova. Uxbal hľadí na svojho otca. Tak predsa sa stretli. Na druhom svete. Áno tento film zrejme nemal „hepáč“ podľa očakávaní. Ale mňa dostal. Úplne. A prečo? Pretože sa na nič nehrá. Zobrazuje život. Krátky, nespravodlivý, krutý, plný zvratov. Aj keď si to možno nechceme pripustiť lebo nám sa také niečo nestalo. A je naivné si myslieť, že sa ani nestane. Mali by sme si všímať aj odvrátenejšie stránky a prijať skutočnosť, že to tak je. Možno sa dej zdá až priveľmi jednoduchý, to však nič neuberá na myšlienke a spracovaní. Obdivujem režisérske schopnosti človeka, ktorým nie je nik iný ako  Alejandro Gonzales  Iñárritu. Ako aj herecké stvárnenie Uxbala Javierom Bardemom. Pri sledovaní tohto filmu som mala pocit, že vidím skutočnosť a nie fikciu na plátne. Zrejme o to autorovi išlo.

 Nie som však kritik, aby som mohla vravieť čo bolo zle a čo nie. Môžem len povedať čo sa mi páčilo a čo nie. Môj názor sa však nemusí zhodovať s tým Vašim...