Uspávanka mojich posledných dní:
Keď večer mení sa v noc
a svetlo prekryje tma
aj slová už strácajú moc
...
Sú to mrazivé vánky
čo sa pólmi preháňajú
ťažké je premýšľanie
ťažko sa odoláva chladu
...
Horúca krv hnaná je žilami
v hlave mám to krásne
čo je ešte len pred nami
...
Ako rád by som vtedy
na Mesiac vyl
veď sám som doteraz
len s tými vlkmi žil
...
Ale ten Mesiačik darebný
nám šikovne schoval sa za mraky
večer byť bez nej nemôže farebný
...
A tak miesto večera
noc sa tíško núka
viečka do snov už padajú
myšlienky vietor rozfúka
...
To krásne čaro, čo mi zostalo
všijem ihlou túžob do spánku
aby krásne ráno opäť nastalo
...
Je to už tak na tých póloch
jeden je južný druhý severný
svet však môže patriť obom
a tu by som prosil, uver mi
...
Nad tebou totiž nemám žiadnu moc
však rád si počkám až mi odpovieš
teraz tučniak dáva nám už totiž...
dobrú noc
...
To však ty predsa dobre vieš
Comments
Pridať nový komentár
tlap tlap tlap... to tlieskam, pretoze tato sa mi obzvlast pacila...
znova milion krat spomenuta a opisana tema spracovana tak, ze mi pripada uplne nova a nikdy nečítaná...
no fakt...krasna...ach jaj...a tie verse...trochu smutne, ocakavajuce "krajsie rano" ... romantika...no velmi dobry zaciatok mojho dnesneho dna :)
nech Ťa múza neopúšťa!!!!
ďakujem veľmi pekne.
potešila si ma. :)
Dušan daj aj dáku prózu. Nebuď skúpy...