Tu od mojich prvých silných slov
už sú to roky...
A ja stále dumám nad tým,
kde moje srdce kolembať má.
Neviem to povedať jasne...
Slová sú len kroky,
oproti myšlienkam a citom,
ktoré sú skokmi
v náladách a príčinách...
Ja totiž milujem svet
a zbožňujem človeka.
No neznesiem ľudí,
ktorým tá podstata unikla.
A túžim slovami pojať,
čo iný nepomyslí.
Darmi od Boha riecť Vám,
že moje slová - možno tak vyzerajú
ale snáď nie sú nezmysly.
A túžim...
Zdieľať nášho spoločného ducha
A túžim...
Žiť v láske s úsmevom - od ucha do ucha.
A túžim...
Prebúdzať túženie v človeku.
By lásku k hľadaniu našiel
a hľadal ďalej...
Len pravdu lež odvekú.
Raz bola cítená...
Raz bola zjavená...
A napokon spísaná...
Stále však upadá a...
mnohým je neznáma.
Tu od mojich prvých silných slov
už sú to roky...
A ja stále dumám nad tým,
či azda písal som dosť.
Však to neposúdim sám...
Niekedy slová sú len okovy,
ktorými dušu svoju...
najhlbšie pocity...
ktorými vás i seba len spútavam.
Tu od mojich prvých silných slov
pretieklo riekami mnoho vody...
a ja len dúfam, že ten čas,
čo patril nám,
že nebol planý...
že každým slovkom hravým,
bol som nástrojom obrody
a snáď môžem dúfať,
že aj úsmevu a pohody.
Comments
Pridať nový komentár
Znovu si ma nesklamal, zaujímavé a pekne pospájané myšlienky. Len jediná chybička - nezmysly - na konci je ypsilon. :) Inak veľmi pekné a príjemne čitateľné, vlastne klasika, ktorá je už neodmysliteľnou súčasťou tvojej tvorby. :)
Ďakujem za komentár. A som rád, že sa ti to páčilo.
Ten ypsilon bol dôkaz, že aj majster tesár sa môže utnúť, keď nedáva pozor. :D
Prajem príjemné dni!
S pozdravom,
Dušan Damián