Zazrela som na hodinky a zadívala sa na rušnú ulicu. Jakub tu už mal dávno byť, ale stále som ho nikde nevidela. Zahryzla som si do spodnej pery a úprimne dúfala, že príde. Zazvonil mi mobil a ja som až nadskočila. Esemeska, od Jakuba.
„Ahoj Elis.
Prepáč, ale nemôžem k tebe prísť. Vanessa ma nechce pustiť a... ledva som sa od nej mohol pohnúť. Nájdeš ma u mňa doma. Poviem ti pravdu len...
Príď prosím, rýchlo."
Dívala som sa na displej a pomaly vstala. Vanessa? Takže predsa len s ňou v tú noc bol a minule mi len klamal do očí. Hodila som na stôl peniaze a zakývala mladej čašníčke. Vybehla som von a nastúpila na najbližšiu električku.

Zazvonila som a v dverách sa objavila Jakubova tvár. Počula som Vanessu, ako vrieska. Prešla som okolo neho a vbehla do obývačky, z ktorej sa niesol jej hlas.
„Čo tu chceš?"
Prekvapene sa na mňa zadívala a následne sa uškrnula. „Takže to je tá, za ktorú si ma vymenil?" odfrkla a premerala si ma. Bola krásna. Modré oči, blond vlasy, skvelá postava... úplný opak mňa.
Podozrivo som sa na Jakuba pozrela, ale v jeho očiach som videla, že mi to vysvetlí, akonáhle táto kráska odíde.
„Hmm... to musí byť pre teba sklamanie, že?" usmiala som sa. „Ja, taká chudina, ktorá má od modelky ďaleko. Ktorá nikdy nebola tou krásavicou, ale predsa s peknou tváričkou. Och, prehrala si pri takej škrate, akou som ja!" zaironizovala som.
Videla som, že to v nej vrie. Ja sama som nevedela, kde sa vo mne berie toľko zloby, z ničoho nič. Mala som chuť brániť Jakuba a ukázať, že je teraz môj a pritom, som ho ledva poznala a nikdy môj nebol.
„Ešte si to vypiješ," zasyčala a pretlačila sa popri mne. Jakubovi vrazila zaucho a o chvíľu som počula buchnutie dverí.
„Tak teda, spal si s ňou, že? A mám dojem, že to nebola len jedna noc."

„Vanessu som spoznal, keď som mal sedemnásť. Začali sme spolu chodiť, ale náš vzťah ochladol. Chcel som sa s ňou rozísť už viackrát, ale vždy sa mi vyhrážala. Raz ma dokonca oklamala, že je tehotná. Ani nevieš ako ma položilo, keď som zistil, že dieťa nečaká. V to ráno čo u mňa bola... myslel som si, že sa mi už neozveš. Zaľúbil som sa, ale v tú noc som videl, že ma už nechceš vidieť. Trpel som ako pes a keď si sa objavila pred dverami, cítil som sa ešte horšie. Najprv radosť, že si prišla a potom pocit zlyhania, pocit, že som ťa podviedol. S Vanessou som sa v ten deň definitívne rozišiel a rozhodol som sa získať si ťa."
Prekrútila som očami. „Sladká romantika?" nadvihla som obočie.
Pokrútil hlavou. „Možno sa to tak, na prvý pohľad zdá. Ale môj život tiež nebol ktovieaký a keď som ťa uvidel, no... proste bum!"
„Neverím na lásku na prvý pohľad."
„Prečo? Čo ťa k tomu privádza?"
„Myslela som si, že ťa ľúbim, ale mýlila som sa," v duchu som však o tom nebola veľmi presvedčená. Stále som cítila, že k nemu prechovávam nežné city, ale snažila som sa ich potláčať.
„Potrebujem sa najesť," povedala som rýchlo. „Od rána som nejedla."
„Prečo si to nepovedala hneď?!" prudko vstal a pomohol mi zo stoličky. „Čo by si si dala?"
„Pizzu," usmiala som sa.
Uškrnul sa. „Že sa pýtam, tá dnešná mládež."
Prekrútila som očami. Hlavné je, že on je starček, ale pre istotu som to nechala tak, chlapi.