Nádej. To je to jediné, čo mi vlastne v posledných dňoch ostáva. Nádej… ale v čo vlastne dúfam? V krajší život? V šťastie? V lásku? V čo vlastne? Už ani sama neviem. Všetko sa len rúca, ako domček z karát a nemôžem to zastaviť. Viete, ako vyzerá keď sa zrúti domček z karát, nie? Mám pocit, že to viem doslova opísať spolu s pocitmi, ktoré cítim. Predstavte si, že niečo dlho budujete. Každá jedna karta, znamená pokrok v živote. Skúste si len tak sadnúť a začať stavať taký ten domček z karát. Položíte prvú kartu, nato dve ďalšie, ktoré vytvoria striešku. Vedľa ďalšiu kartu a ďalšia strieška. Na tieto dve striešky priložíte kartu a vodorovne je položíte. Vezmete ďalšie dve karty a vytvoríte ďalšiu striešku. Máte ich už tri a tešíte sa, že je všetko tak, ako má byť. Pokračujete, ako doteraz. Otvoria sa však dvere a vznikne prievan. Vlasy sa vám rozvejú a snažíte sa zachrániť domček z karát, ktorý sa však rúti a ostanú už len zrúcaniny. Hneváte sa a niekedy vám je i do plaču. Veď už to všetko bolo také dokonalé, a teraz? Všetko sa zrútilo. Karta po karte. Takisto sa zvykne rúcať život. Niečo sa zmení, zafúka vietor a ostávate na kolenách. Z ruín sa snažíte opäť postaviť krásny dom, hrad, ale je to ťažké, pretože stále zletí jedna z karát. Cítite beznádej, ale stále máte malú dušičku, že sa to podarí, že opäť bude domček vyzerať tak, ako predtým. Že sa váš život dá dokopy. To je tá nádej, jediná dobrá vec, ktorá bola ukrytá na samom dne tajomnej skrinky. Tá malá dušička je nádejou, ktorá nám stále ostáva. Keď už v podstate stratíme i tú, stratíme všetko. Nebudeme už viac mať sny, ktoré by nám pomáhali žiť s úsmevom na tvári. Každý, kto by nám povedal ľúbim ťa, by bol len osobou, ktorá klame a robí si z vás srandu. Všetko dobré, čo by sa stalo, by ste pretočili naopak, bolo by to pre vás niečím zlým… Nádej, bola podľa mňa, tou najsilnejšou vecou, ktorá sa v skrinke nachádzala i keď v nej bolo mnoho zla. Nádej nám dodáva silu žiť. Vďaka nej veríme, že nás bude niekto milovať, že budeme raz šťastný. Že si budeme môcť hovoriť: áno, toto je to čo som chcel. Neviem ako vy, ale ja som vždy verila, že nádej je silný pocit, ktorý sa nenechá len tak ľahko poraziť beznádejou a inými zlými citmi a emóciami, ktoré v tomto svete prežívajú a naťahujú za nami svoje chápadlá. Možno som hlúpa, možno píšem dve na tri a možno toto celé ani nemá zmysel, ale nedá mi neveriť, že nádeji niet…