Všetko sa začne nebadane, nepovšimnuto. Človek si ani neuvedomí, že sa vôbec niečo začalo diať. Keď už aj cíti, že sa niečo zmenilo a nie tým správnym smerom, ktorým by sa jeho život mal vyvíjať, začne si odporovať a tvrdiť, že sa mu nič nestalo. Potrebuje utvrdenie, že nie je v poriadku, inak tomu sám neuverí. Ale nikto to nevidí, nikto nevidí čo sa deje a človek padá hlbšie a hlbšie, do priepasti, z ktorej je nesmierne ťažká cesta von.
Blízky začnú mať podozrenie, ale nie vždy ho vyslovia. Oni si tiež nahovárajú, že sa nič nedeje, že je všetko ako predtým. Keď už i niečo povedia, býva to chabé, len otázka tak pomimo a potom ide opäť všetko tak, ako predtým. Až kým neuvidia človeka, ako sa ničí, na vlastné oči. Vtedy začnú konať, ale už je tá cesta na vrchol ťažká. Okovy na rukách, čiže závislosť, alebo inak choroba, vás drží tam, kde chce a odmieta vás pustiť, pretože rada týra. A navyše, ľudské podvedomie samé odmieta zmenu, ktorá by mu prospela.
Prečo to hovorím? Sama som si to všetko prežila. Začalo sa to nevinne a skončilo to tak, ako to skončilo. Odvykačka, psychiatria, dlhšia doba na lôžku… ale všetky tieto veci, ma mali len a len vyliečiť. Predchádzalo tomu tak veľa prvkov, ktoré by som najradšej vymazala zo svojho života a vôbec ich neprežila. Ale život je kurva sviňa a nikdy iný nebude. A vždy som bola názoru, čo zážitok, to skúsenosť, ale niekedy som vážne mala sto chutí zmeniť takmer všetko čo som urobila. Takmer? Pch! Túžim zmeniť všetko a nestratiť ľudí, ktorých som milovala. Vybrala som si cestu do záhuby a nebolo ľahké z nej zísť a vybrať si lepšiu, ťažšiu cestu, po ktorej ide väčšina ľudí.
A tak sa to všetko začalo, keď som prežívala svoj štrnásty rok života…
P.S.: Pridávam úryvok z môjho ďalšieho rozpísaného diela. Je to fikcia, nikdy som nepoznala nikoho, kto niečo podobné prežil :) Dúfam, že sa vám tento úryvok bude páčiť a možno časom pridám ďalší :)
Múze zdar! :D
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Táto poviedka je výrezom z môjho života, týka sa mojej kamarátky, s ktorou som sa nikdy veľmi nebavila, ale boli sme celkom dobré kamarátky a vychádzali spolu. Mená, čas i miesto sú zmenené. Dej je upravený, dialógy pozmenené. Príbeh samotný bol napísaný v roku 2010. Približne v januári. Dnes je už…
Som drogovo závislá…
Uvedomila som si to už dávnejšie, ale odmietala som si to pripustiť. Bránila som sa tej predstave, že sa raz budem radiť k závislákom, ktorí nevedia ako ujsť a robia všetko preto, aby mali svoju obľúbenú drogu po ruke. Takmer všetky myšlienky patria jej, droge.
Viem, ako sa už…
Jedného pekného (podotýkam, že chcem len navodiť atmosféru, v skutočnosti v dome bolo neskutočne horúco, na roztopenie a von fúkal štipľavý vietor) teplého (uhm) večera, som sedela pred PC a triedila si jednotlivé veci do školy (bežne, sedela som pred PC a robila ľuďom nervy, popravde). Ma tak…
Všetko sa začne nebadane, nepovšimnuto. Človek si ani neuvedomí, že sa vôbec niečo začalo diať. Keď už aj cíti, že sa niečo zmenilo a nie tým správnym smerom, ktorým by sa jeho život mal vyvíjať, začne si odporovať a tvrdiť, že sa mu nič nestalo. Potrebuje utvrdenie, že nie je v poriadku, inak tomu…
Keď padne súmrak, mám sto chutí vybehnúť von a tancovať. Obliecť sa do noci a usmievať sa na nočnú oblohu. Jazdiť na koni a na nahom tele cítim kvapky rosy, či padajúcu hmlu. Mám sto chutí rozbehnúť sa lesom a pridať sa k tancu bludičiek a vábiť mládencov do svojich osídiel.
Keď padne súmrak, mám…
Bola krásna tmavá noc a Luna sa prechádzala po oblohe. Dívala sa na Zem a premýšľala, aké by to bolo žiť, ako človek. Mnohokrát by sa od tejto planéty najradšej odvrátila, ale keď videla všetku tú lásku, ktorú si ľudia dávali, mala sto chutí zísť na Zem a tiež milovať. Byť milovaná…
Tíško si…
Nádej.
To je to jediné, čo mi vlastne v posledných dňoch ostáva. Nádej… ale v čo vlastne dúfam? V krajší život? V šťastie? V lásku? V čo vlastne? Už ani sama neviem.
Všetko sa len rúca, ako domček z karát a nemôžem to zastaviť. Viete, ako vyzerá keď sa zrúti domček z karát, nie? Mám pocit, že to…
„Hmm, prepáčte?“ zaklopala som na dvere a nakukla do miestnosti. „Môžem vstúpiť?“
Nikto mi neodpovedal, no skvelé. Pomaly som vošla do izby a prezerala si ju. Nikto v nej nebol a pritom mi šéfka minimálne trikrát povedala, že tu Marco bude.
„Haló?“ zvolala som ešte raz a zaklopkala na dvere, s…
V zámku zaštrngotal kľúč. „Ahoj Elis!“ začula som mamin hlas. Otec s ňou nebol, očividne zostal pri Veronike, ako každý deň, keď mohol.
„Ahoj mami,“ zakričala som a pozrela som sa na Adama. Ten však len pokrčil ramenami a uškrnul sa. Vyplazila som mu jazyk a utekala do chodby. „Mami, musím ti niečo…
„Adam!“ skríkla som na celú chodbu a vletela svojmu bratovi do náruče. Začal sa nahlas smiať a tuho ma objal.
„No ako sa má naša budúca mamička?“ šepol a objal ma ešte tuhšie.
„Poďme dnu, nie?“ pustila som ho a rýchlo odomkla.
„Kde si bola?“ opýtal sa, keď sme vošli do mojej izby a posadili sa na…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
DOM SNOV
Hovorí sa, že domy vraj majú dušu, podobnú tej ľudskej. Dušu domu je možné cítiť najmä keď je dom opustený. Nerušia ho duše ľudí. Dom Smithovcov v mestečku Sun Valley dušu mal. Stál na kopci, ticho a osamelý, pochovaný v temnote. Záhrada vôkol neho zarástla burinou a…
Bude moja duša pokojná, len ak ťa budem cítiť vedľa seba do konca 1. týždňa? NIE! Chcem to a ak to cítiš rovnako, prosím, poď so mnou na jeseň Tvoj život MILUJEM ŤA
Liečba detí s ADHD pozostáva z multimodálneho terapeutického prístupu, tzn. z rôznych terapeutických intervencií (zásahov), ktoré sa vykonávajú súbežne tak priamo s dieťaťom, ako aj nepriamo s učiteľmi, vychovávateľmi a rodičmi.
Intervencia u dieťaťa: kognitívno-behaviorálna psychologická…
Šepocem do uška
Ľúbezné slová
Hladím ťa po vlasoch
Keď môjmu srdcu
Načúvaš
V tichu sa túlime
Aby sme sa dušami
Objímali
A v nemej prítomnosti
Boli jeden s druhým.
Oči sa nám obom
Zatvárajú
A my spolu zaspávame
By sme sa i v snoch
Tešili spolu navzájom
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Časová porucha
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
Potom, ako bol predposledný prorok z Abrahámovej pokrvnej línie [1], Ježiš Kristus, na základe rozsudku rímskeho prefekta Piláta Pontského, popravený na kríži, musela jeho jediná ženská spoločníčka, Mária Magdaléna, opustiť spolu s…
Comments
Pridať nový komentár
Pravda :) Preto som vybrala práve obdobie 14. roku, pretože sa v ňom sama nachádzam a mnohých ti ťahá na rôzne chodníčky :)
A akú presne závislosť myslíš? Teraz si nie som istá... mňa napadá len láska, ale neviem či je to práve to :D
Pekne si to povedala, nemám slov :)
A aj tebe šťastné a veselé :D