Nuž, tak tomuto sa asi hovorí "syndróm matky" :) Ale pokým sa ešte zmôžeš aspoň na básničku, nebude to také zlé ;) Dieťa, to je náročný šport. Svoje nemám, ale stačí mi vyskúšať si zopár dní s kamarátkinou malou príšerkou, a mám predstavu... :D Koľko má Oliver? Inak vitaj späť, dávno som Ťa tu nevidela :)

pocuj Wavako, ty sa mi zacinas pacit ;) nooo hej narocny sport, ale da sa...az taky zeberak to nie je ked ta blba vaha stale ukazuje viac a viac :D :D nooooo Oliver ma rok aj 3mesiace :)

dakujem, ani ja som sa tu davno nevidela a som rada ze sa tu vidim :)

hadam vypotim aj daco lepsie neskor ;)

Tak to akurát tak narovnako. Drobec (slečna) má tiež tak. To je taký zaujímavý vek, keď deti havkajú na psíkov a mačičky a niekedy sú protivné ako kus voľačoho bez zjavného dôvodu (ale však dobre, povedzme si, že zuby). Ale je to milé. Hlavne, keď to nie je moje - môžem sa v noci vyspať a ráno o pol siedmej nemusím ísť chytať mliečko :D

To bolo pekné, že "si sa tu dávno nevidela" :D A však poť poť, ono to možno časom príde. A keď nie, však aj také duchaplné básničky a la Sovy, Kubovia a Oliverovia občas treba ;)

nooo to je pekne ze o pol siedmej chystat mliecko, to je super, ja tak cez piatu hodinu rannu :D no a tie zuby nepodarene su pricinou vsetkeho(he he to je pravda) , asi rastu aj mne :D

Nuž, tak to Ti želám úprimnú sústrasť. Vravím, mať deti, to je náročný šport :D

dakujem :D

milá básnička... ten začiatok (Autá sú červené, autá sú biele...) mi pripomína jednu anglickú básničku, ale ani za svet si teraz nespomeniem ako sa volá, ani jej znenie :-D a inak tie starosti s deťmi poznám až priveľmi dobre :-D

mary, teraz ako si to napisala, som si spomenula len na jeden zaciatok anglickej basnicky, kde sa spominaju farby - roses are red, violets are blue ... a dalej neviem :D mysela si tu? ale nema to s nou nic spolocne :D :D dik za koment :) tak aj tebe vela stastia pri starostlivosti o deti :)

áno, tú som myslela :-) ale potom som si na to spomenula... ja netvrdím, že to má s tým niečo spoločné, len mi to tak automticky evokovalo :-)

Deni, čítať tvoje príspevky, je naozaj príjemná vec... 

človek sa zamyslí, v akom úžasne premenlivom svete to žijeme. 

Bezstarostní sa stávajú starostlivými a ťažký pohľad plný dvojzmyslov a poetickej presnosti sa zmení na jednoduchú priamu spoveď. 

Také pozdravenie priamym slovom, ktoré odhalí autora, z jeho plného dňa. :-)

No myslím, že až bude mať Oliver o pár rôčkov viac, ešte nás potešíš zaujímavými príbehmi, či príspevkami, ktoré si opäť s radosťou prečítam(e).

A keďže veľa kvetnatých rečí je niekedy na škodu, poviem len,

zostaň s múzou a nech ťa ani za svet neopúšťa!

S pozdravom,

Dušan Damián. :-)   

dakujem za Tvoj velmi mily komentar,

veru, niekedy sa proste neda dvojzmyselne napisat ako zivot skutocne rychlo a jednoducho ide :D a hlavne ake jednoduche pravidla dodrziavaju deti-byt vsade, pohryzt co sa da a cikat hocikam :D ;)

dik za tolky optimizmus, aj vieru v moj navrat na enigmu, dufam ze tvorivost sa ku mne este vrati, hadam ked sa poriadne vyspim :D :D

nech muza neopusta ani Teba !

peru zdar !!!

s pozdravom aj ja D. :)