Nechápem, ako tí Austrálčania môžu prežiť celý život hore nohami.
Minule som sa zavesil dole hlavou na strom a vydržal som tam len dve minúty.
AUSTRÁLIA (z lat. terra australis = južná zem), pôv. britská kolónia, dnes federácia šiestich štátov a mnohých teritórií.
Je súčasťou Commonwealthu, britského Spoločenstva národov. Hlavou štátu je kráľovná Alžbeta II.
Rozlohou je 150x väčšia ako SR, počet obyvateľov je však len 23,4 milóna. Oviec je tam však 3x toľko ako ľudí.
Vlajka (najvrhol ju 14-ročný žiak jednej zo základných škôl v Melbourne - vyhral v konkurencii 30.000 návrhov)
►vľavo hore "Union Jack" - symbolizuje historickú previazanosť Austrálie s GB
► pod ním "Star of Federation" sedemcípa hviezda = 6 štátov a teritóriá
► vpravo "Southern Cross" - súhvezdie Južný kríž tvorený piatimi hviezdami - najznámejšie súhvezdie južnej oblohy
(viditeľné medzi zemepisnými šírkami +20 a - 90 stupňov; 4,5x predĺžené dlhšie rameno kríža označuje južný nebeský pól).
Južný kríž má na vlajke aj Nový Zéland, ale hviezda epsilon v ňom chýba.
Vlajka Brazílie má na modrej nebeskej sfére zobrazený tiež Južný kríž, ako i okolité súhviezdia;
nejaký srandista ich tam však zobrazil zrkadlovo obrátene (27 hviezd)
The Founding of Australia by Capt. Arthur Phillip, Sydney Cove, 26.1.1788.
Sydney - najväčšie a najstaršie mesto Austrálie (1788). Žije v ňom 4,6 mil. obyvateľov a je opakovane
vyhlasované za jedno z najvhodnejších miest na život na svete.
Na tejto fotografii je ten istý záliv ako na obrázku vyššie.
Za tých 230 rokov sa to tu trošku zmenilo, pravda?
Loď vás privezie priamo do centra mesta, prístav lemuje veľkolepá panoráma výškových budov štvrte City.
V jednej z nich - hoteli Shangrí-la, sme bývali.
http://www.shangri-la.com/sydney/shangrila/photos-videos/
Ale keď sa otočíte, uvidíte toto:
Sydney Opera House - jedna z najznámejších stavieb na svete, symbol a ikona nielen tohto nádherného
mesta, ale i Austrálie, ba celého kontinentu.
Budova je zaradená medzi objekty kultúrneho dedičstva UNESCO. Je svetovým unikátom nielen svojím tvarom, ale i umiestnením. Siluety jej striech pripomínajú niekomu krídla motýľov, inému zobáky čajok či žraločie zuby... nikoho však nenechajú chladným.
Stavať sa začala v r. 1959 s rozpočtom 7 mil AUD, po mnohých diskusiách a výmenách architektov bola dokončená v r. 1973, pričom zhltla 102 mil. austrálskych dolárov. Projekt je dielom dánskeho architekta Jorna Utzona.
Kopuly sú pokryté mozaikou dlaždíc dovezených až zo Švédska.
Tri mesiace pred cestou sme si vybavili v tomto impozantnom kultúrnom stánku lístky na predstavenie moderného tanca, so symfonickým orchestrom, takže sme zažili aj atmosféru veľkej sály. Stropy sály sú posúvateľné, aby sa vytvorila ideálna akustika pre ten-ktorý druh produkcie.
Vo vnútri budovy sa vám zrak kĺže po krivkách, čo je oproti našim obligátnym priamkam a rovinám výnimočný pocit.
Keďže Opera House leží na polostrove, môžete si ju z lode obzrieť spredu, zozadu i z bokov. Je ako supermodelka - z každej strany vyzerá dobre.
Promenáda vedúca k opere je lemovaná po celej dĺžke pubmi, krčmičkami, výčapmi. Výčapy a predajne liehovín sú schované pod cestou, pred nimi je sedenie pod slnečníkmi, na nábreží sú pulty na státie a tesne pri vode, pri kamennom zábradlí, rady lavičiek.
Každú sobotu večer sa celé nábrežie zaplní ľuďmi, ktorí obsadia všetky stoly i pulty do posledného miestečka, a tí, na ktorých sa neujde, postávajú len tak v hlúčikoch s alkoholom v ruke. Nábrežie zaplaví hudba, vrava stoviek ľudí i štrngot pohárov. Dav ľudí je impozantný jednak svojím počtom, no do očí vám udrie jedna zvláštnosť: 80 % tvoria dievčatá vo veku tak 18-28 rokov. A ešte niečo: všetky majú minisukne. Raj pre playboyov.
Ak však nebudete dosť obozretný, môžete dopadnúť takto.
Pešie zóny,
zaujímavá architektúra,
pouličné kapely
či len osamelí pesničkári, spríjemňujú prechádzky po uliciach City.
Aborigéni (z lat. ab origine = od začiatku, pôvodne) - pôvodní obyvatelia Austrálie. Dnes ich tu žije okolo 270 000. Antropologicky sú im blízki obyvatelia Srí Lanky a južnej Indie, odkiaľ do Austrálie prišli pred zhruba 25.000 rokmi. Označenie Aborigenes však v Austrálii nepoužívajte, získalo časom mierne negatívny podtón, použite radšej opisnejšie indigenous Australians, t.j. domorodí Austrálčania.
Hudobný nástroj na obrázku je didgeridoo, vydáva podivuhodné temné zemité rytmické zvuky - dajú sa pripodobniť našej drumbli, len sú oveľa rozmanitejšie.
Kapitán James Cook, slávny moreplavec, kartograf a výskumník. Počas svojej prvej cesty okolo sveta pristál na pobreží juhovýchodnej Austrálie, v zátoke Botany Bay v r. 1770. Oblasť okolo dnešného Sydney čiastočne zmapoval a nazval ju Nový Južný Wales - volá sa tak dodnes.
Jeho tretia cesta okolo sveta sa mu stala osudnou - zahynul v r. 1779 na Havaji, dobodaný domorodcami.
Ďalší nepriehliadnuteľný symbol Sydney - veľkolepý Harbour Bridge, spájajúci severnú a južnú časť mesta. Tento oceľový obor čnie do výšky 134 metrov, je dlhý viac než kilometer a vedie po ňom 8 pruhov diaľnice, dve železnice, jedna cykotrasa a chodník pre peších. Podjazdná výška mosta pre lode je 59 metrov.
Pokiaľ by vás prechod na druhú stranu po chodníku nudil, môžete si zaplatiť vstupenku (160 - 220 UAD) a vystúpať po mostnom oblúku až na jeho vrchol. Výstup si musíte vopred rezervovať. V deň D prídete k pilieru mosta - tam vás čaká inštruktor s alkoholtesterom - ak nafúkate, skončili ste a peniaze vám nik nevráti. Potom vám odoberú všetky veci, ktoré by po páde z mosta mohli urobiť peknú dieru do strechy auta či lode pod vami - vrátane fotoaparátov, mobilov a tašiek. Nakoniec sa prezlečiete do kombinéz, na uši si nasadíte slúchadlá na komunikáciu s inštruktorom, pripnete sa o bezpečnostné lanko ... a výstup môže začať. Celá akcia trvá 3 a pol hodiny (!) a je to vzrušujúci zážitok, najmä ak trpíte strachom z výšky. Letecký pohľad na záliv a mesto na jeho brehoch však nadchne každého.
Pozrite si toto video.
Pôjdeme tam!
Sydney, to nie je len štvrť City s prepychovými výškovými budovami, či historické Rocks. Väčšiu časť mesta tvoria nízke rodinné domčeky utopené v zeleni na brehoch nespočetných zátok s kotviskami plachetníc a množstvom pláží. Keď k tomu prirátate príjemné podnebie, hneď máte chuť sa sem presťahovať.
Pláží je v Sydney 70 (!)
Nasledujúce obrázky nie sú vhodné pre slabšie povahy.
Okrem príjemných vecí príroda nadelila obyvateľom tohto kontinentu aj niekoľko nepríjemných zvieratiek. Pozrime sa na tie najnebezpečnejšie:
Blue-ring octopus - "modrokrúžková" chobotnica - najjedovatejšia chobotnica sveta. V pokoji je dosť nenápadná, je veľká len ako tenisová loptička - krúžky sa vyfarbia do modra pri ohrození. Po uhryznutí človeku ochrnú dýchacie svaly a rýchlo upadá do bezvedomia. Hrozí aj utopenie. Protijed zatiaľ neexistuje. Pomôže len rýchly prevoz do nemocnice a niekoľkohodinové umelé dýchanie. (Foto:televisionworld.in)
Box Jellyfish - štvorhranka smrteľná - najnebezpečnejšia medúza sveta. Hlavu má v priemere 25 cm, ramená môžu dosahovať dĺžku až 3 metre. Má 6 očí, vidí do všetkých smerov. Môže plávať tak rýchlo ako človek. Na ramenách má háčiky, ktoré sa zapichnú do kože plavca a vypúšťajú jed. Napadnutie je veľmi bolestivé, človek ochrnie a je v šoku. Jed môže spôsobiť zástavu srdca a človek umiera do pár minút. Protijedom je vínny ocot (majú ho na všetkých plážach). Popálené miesta treba potierať octom a okamžite resuscitovať. Tieto medúzy sa vyskytujú sezónne najmä pri severnom pobreží Austrálie. Odporúča sa kúpať sa len na plážach chránených sieťami. (Foto:amog.com)
Stone fish - najjedovatejšia ryba sveta. Vyzerá ako kameň. Ťažko ju na dne rozoznať. Na tele má jedovaté tŕne, takže ak na ňu stúpite, váš život je ohrozený. Jed sa vám rýchlo rozprúdi po tele a úplne vás paralyzuje. Prežijú len ľudia s extrémne silným srdcom, alebo postihnutí, ktorým hneď po poranení vstrieknu protijed. Ten však obyčajne po ruke nie je. Prevencia: po morskom dne sa pohybujte šúchavým krokom bez zdvíhania nôh. (Foto: yurtopic.com)
Modrý žralok (nesprávne, ale často: biely žralok). Pre človeka najnebezpečnejší druh. Loví v plytkých, teplých vodách, často na plážach. V Austrálii je to častý druh - pobrežné vody Nového Zélandu sa ním však doslova hemžia.Dlhý 3-6 metrov, dva rady zubov dlhých až 7,5 cm. Dobre vyvinutý čuch - najmä na krv, ale i moč. Pláva aj 50 km/hod. Každoročne zabije niekoľko ľudí. Prevencia: nekúpte sa na neznámych miestach, najmä osamote, nechoďte do vody poranení, nemočte do vody, nepokúste sa plávať od žraloka, keď ho zbadáte, útočí s obľubou práve zozadu. Pri útoku sa snažte zasiahnuť oči. Austrálske pláže sú vybavené sieťami, výskyt žralokov monitoruje aj pobrežná stráž a vrtuľníky. (Foto: fineartamerica.com)
Morský krokodíl (Saltwater crocodyle) - najväčší plaz na svete, väčšinou má okolo 5-6 metrov, no môže dorásť až na 9 metrov. Loví v pobrežných vodách, číha nenápadne na korisť a potom bleskurýchlo zaútočí. Vyskytuje sa pri pobreží severnej Austrálie. (Foto: picstopin.com)
Pri kúpaní v mori sa môžete stretnúť s nebezpečnými prúdmi. Ak vás zachytí prúd, neplávajte proti nemu, ale v jeho smere a pomaly sa približujte k pobrežiu. Plávajte na chrbte, je to menej namáhavé. Ak vyhodnotíte situáciu ako nebezpečnú, zdvihnite ruku. Na austrálskej pláži je to dohodnutý signál, že máte problémy. Plavčík vás potom dopraví k brehu.
Red-back - jedovatý austrálsky pavúk, nájdete ho v každom dvore či záhrade, skrytého pod lístím, doštičkou, suchou trávou. Nie je agresívny, uštipnutie samičkou môže byť smrteľné. Našťastie existuje protijed.
(Foto: topanimalwallpaper.blogspot.com)
Sydney funnel web - mimoriadne jedovatý a agresívny druh, centrom jeho výskytu je práve mesto Sydney (aké šťastie, že som to pred cestou nevedel), bežne sa vyskytuje v parkoch, záhradách, na pláži sa vám môže vkradnúť do odložených šiat či topánok. Protijed našťastie existuje, takže záchrana je, pri rýchlom podaní, možná. (Foto:stalinsmoustache.org)
Taipan - jeden z najjedovatejších hadov na svete - dorastá do 3 metrov. Je plachý, útočí len pri vyrušení, alebo keď sa cíti ohrozený. Žije vo vnútrozemí.
(Foto: amazinganimalstories.com)
Prestaňme však myslieť na tieto hororové zvieratká, a doprajme si večerný relax pod rozsvietenou Operou a Prístavným mostom.
Po romantickej prechádzke sa vrátime do príjemného hotela, dôkladne prezrieme posteľ a plní neopakovateľných zážitkov zaspávame.
(Ráno, po prebudení, si pre istotu vytrasieme papuče.)
Pobyt v Sydney patril určite k mojim nezabudnuteľným cestovateľským zážitkom: toto kozmopolitné mesto poskytuje pútnikovi všetky mysliteľné vymoženosti civilizácie a zároveň kontakt s očarujúcou prírodou, nádhernými plážami, rozvlneným morom, veľkými plochami zelene - k tomu dostanete ako bonus príjemné podnebie, v noci nad hlavou celkom iné hviezdy ako u nás a možnosť stretnúť sa s ľuďmi z celého sveta.
Comments
Pridať nový komentár
Naštudoval som si pár prameňov k danej problematike.
Vychádza mi z toho, že letieť raz ročne na dovolenku k blízkemu moru nepredstavuje vôbec žiadne riziko z ožiarenia. Cestujúci absolvujúci dlhšie lety, príp. opakovane, tiež nedostanú dávku prekračujúcu bezpečnostné limity. Riziko je teda len minimálne. (Jasné, najmenej kozmického žiarenia dostanete, keď budete sedieť vo dne v noci doma v pivnici - ale tam je zas rádioaktívny radón, smola...) Akurát tehotné ženy by mohli takéto lety zvážiť.
Piloti a letušky patria do kategórie, ktorú má riešiť ich zamestnávateľ, nie ja - cestujúci - iste sa táto vec sleduje, aby nedochádzalo k ujme na zdraví. Nepočul som, že by táto skupina zamestnancov trpela rakovinou viac ako iné skupiny. Ak by tomu tak bolo, iste by zasiahli odborové organizácie a tlač by z toho urobila taký škandál, že by zamestnávatelia museli robiť tvrdé opatrenia, aby zabránili štrajkom letového personálu a rušeniu letov. Ide o tisíce zamestnancov, ktorí sú denne vo vzduchu. Ak by riziko bolo tak veľké, akým tu strašíte, iste by všetci do jedného odmietli na lety nastúpiť, kým by riziko zamestnávateľ neeliminoval (napr. technickými úpravami lietadiel). Tiež výrobcovia lietadiel by sa pretekali, kto urobí bezpečnejšie kabíny. Nič takého sa nedeje, takže zrejme ani piloti a letušky nepodstupujú nadmerné riziko. Myslieť si, že sú to nesvojprávni blbečkovia, ktorí si nechajú ničiť zdravie leteckými korporáciami kvôli peniazom, by som si nedovolil. Piloti patria k najinteligentnejším jedincom z polulácie - iste by si zohnali informácie, dobrých právnikov a tvrdo jednali.
Zábavná poznámka: teším sa, že žiarenie je najmenšie v okolí rovníka - tam lietam najradšej. V lete letím, žiaľ, na Island - tie 4 hodiny v kabíne, verím, v zdraví prežijem.
Vďaka lietaniu môžeme zažiť veci, o ktorých sa predošlým generáciám ani len nesnívalo. Veď kto to kedy videl, aby človek lietal ako vták. A ešte pritom obedoval, čítal knihu, či pozeral film?!
... Tvoje info na Wikipedii je perfektné. Klobúk dolu... Čítal som to už pred svojou cestou (pred každou cestou zbieram informácie o krajine, často aj pol roka), netušiac, že autorkou si Ty
Svet je malý.
Vďaka za peknú reportáž. Je dôkazom toho, že ak človek odchádza na cesty pripravený a vie čo chce, nemusí byť ani krátkodobý pobyt v krajine spojený len s povrchným poznaním.Vlado, prosím ťa, ako pokračujú práce na DVD o Hrone? Dočkáme sa ho už tohto roku? Nesúrim, len som zvedavý. :-)
Ahoj Ivan
... zrejme máš odlišný prístup k životu, ako ja.
Nie sme skrátka na rovnakej vlne.
(Nie je to však vo vekovom rozdiele, to viem naisto.)
Ale je to OK. Svet má byť pestrý.
Ty sa v ňom určite nestratíš a postupne sa Ti splnia všetky sny. Vrátane ciest na južnú pologuľu.
Reportáž zo sveta protinožcov je dokončená.
Bola to len krátka zastávka cestou z Polynézie do Ázie v meste Sydney. Stála však za to. Oplatilo by sa pozrieť si ešte vnútrozemskú púštnu oblasť a Veľkú koralovú bariéru. Len je to trochu ďaleko, takže človek tam už asi nezablúdi...
Krásne fotky. No chýba mi medzi nimi jedno - pre mňa najväčšia atrakcia južnej pologule - Južný kríž a okolie. Ten na vlajke mi nestačí, chce to aj Mliečnu cestu, nádherné svietiace a tmavé hmloviny okolo neho, ktoré by malo byť vidno voľným okom, a ako bonus našu najbližšiu hviezdnu sústavu Alfa Centauri. Túto časť oblohy mám na zozname vecí, ktoré chcem vidieť predtým než umriem. Ale netúžim to vidieť z Austrálie - o tých jedovatých pavúkoch, čo tam všade žijú, som už počula. Optimálna by bola Antarktída, tam pavúky nie sú.
Prvý raz som ho videl v Argentíne pri vodopádoch Iguazu, bol však nízko. Oveľa vyššie bol v Patagónii (mestečko El Calafate -73 stupňov j.z.š.), tam bol aj výraznejší.
Južný kríž celkom nenaplnil moje očakávania (okrem pocitu splneného romantického detského sna), ide o dosť nevýrazné súhvezdie, tiež nemá v strede ramien kríža nijakú hviezdu, takže je to skôr kosoštvorcový šarkan, ako kríž, ale budiž. Naviac, nemá štyri hviezdy, ale patrí doň ešte epsilon, ktorý narušuje symetriu kríža ( ďalšie slabšie hviezdy). Prečo je teda toto súhvezdie také populárne? Nuž, zrejme preto, lebo ho námorníci od 16. storočia používali na určenie južného nebeského pólu. Dokonca krajiny Južnej Ameriky začali nazývať "krajiny Južného kríža". (My by sme analogicky mali byť "Krajiny Malého voza"). Časom sa toto nenápadné súhvezdie stalo ikonou južnej oblohy.
Na potvoru si ho tiež možno pomýliť s podobným tzv. Nepravým Južným krížom, ktorý leží západnejšie. Pre námorníkov v minulosti takáto zámena mohla byť otázkou života a smrti.
Južná obloha ma zaujala najmä nádhernou Mliečnou cestou, tiež sa nám podarilo nájsť (pomocou simulátora v mobile) našu susedku Alfu v Kentaurovi, "navigačnú" hviezdu Canopus a pravdaže "Psiu hviezdu" - Sírius. Plus niekoľko planét. Tiež Uhoľné vrece pri Južnom kríži ľudia s lepším zrakom identifikovali.
Chcelo by to postaviť na breh jazera Lago Argentino Tvoj teleskop (veľkosti osobného auta) a urobiť si dôkladnú, vzrušujúcu prechádzku vesmírom, ktorý my, severnopologuľania (vymyslel som nové slovo!), nikdy neuvidíme. (Okrem tých, čo sú ochotní terigať sa lietadlom pol dňa na opačný koniec sveta a tam ochotných v noci opustiť hotelový bar.)
Mne nemusíš vysvetľovať, čo je to Južný kríž, napokon, som autorkou tohto. Okrem toho som si už natrénovala jeho vyhľadávanie v našom planetáriu i jeho rozoznanie od Nepravého kríža (inak, nechápem, ako si ich námorníci mohli mýliť, veď keď na oblohe vidím dva kríže vedľa seba, stačí si pamätať, že pravý je ten východný – škoda, že sa vtedy ešte neudeľovala Darwinova cena :-)). Mne išlo hlavne o jeho okolie – hmlovinu Éta Carinae, hviezdokopu Šperkovnica, Uhoľné vrece, a samozrejme aj o Alfu Centauri, všetko by to mali byť objekty viditeľné pri vhodných podmienkach okom. Nuž ale je to v nedohľadne... ochota terigať sa lietadlom na opačný koniec sveta z mojej strany síce je, do hotelového baru by som ani nevkročila, takže s jeho opustením nie sú problémy, tie sú totiž niekde inde: 1. nemám peniaze (na Slovensku vystačia dve zamestnania akurát tak na prežitie v nie najväčšej biede, na jeseň si však chcem pribrať tretie, tak uvidíme, či si troma prácami zarobím aspoň na slanú vodu), 2. Nemám vybavovača-tlmočníka, ktorý ovláda jazyk a všetko zariadi.
P.S.: Môj teleskop nie je veľkosti osobného auta. Našťastie či nanešťastie? Neviem – väčší je lepší, ale blbo sa s ním manipuluje. :-)
... to som nevysvetľoval Tebe (iste by si o tom mohla napísať dizertačnú prácu), ale ľuďom, čo sem zablúdia. Na astronómiu nie som odborník, aj keď som ju pôvodne chcel ísť študovať, mal som z nej aj skúšku a prečítal som aj pár knižiek z tohto odboru (asi 30). Ale dnes človek nemusí mať ktovieaké vedomosti, aby niečo na oblohe našiel - stačí prenosná mašinka pripojená na internet a pomocou nej sa dá zistiť kde čo je.
Ad: osobné auto: predstavoval som si údiv leteckého personálu, keby som nastupoval do lietadla s Tvojím teleskopom.
Ad: peniaze na cestovanie: ja som videl prvýkrát more, keď som mal 25 (!) rokov (v Bulharsku). Potom som cestoval väčšinou k Balatonu a sem-tam do Bulharska a Rumunska. Po revolúcii som začal podnikať a o nejakých cestách nemohlo byť ani reči - nevedel som, či vôbec prežijeme. Trošku ďalej som sa pozrel až v dôchodkovom veku. Mládež v Tvojom veku má toho nacestované dosť - moji známi majú 90% detí roztratených po svete, pracujú tam, cestujú, majú tam rodiny, volajú si tam rodičov na návštevy (myslím, že aj Ty si bola už v Amerike). Dnešok je super doba na cestovanie - už dlho tu nič také nebolo! A nie je to len o peniazoch - mnoho ľudí precestuje celý kontinent napr. na bicykli, stopom, býva u kamarátov, vymenia si byty, cestujú služobne a pod. Si ešte mláďa, všetko dobré (i zlé) Ťa ešte len čaká. Napriek Tvojmu príslovečnému pesimizmu si myslím, že do svojej deväťdesiatky 3-4 krát zemeguľu obletíš.
Ad: vybavovač-tlmočník: nie je treba, všetko za Teba vybaví napr. cestovka a delegát. A keby si sa chcela len-tak túlať po krajine, nejaký spolupútnik sa už nájde. Napr. na dromedár.sk je vždy 10 inzerátov ľudí, čo hľadajú na cesty parťákov - do lietadla, na bicykel, na túlačky atď.
P.S. Neber všetko, čo tu píšem tak vážne a osobne. Svet má byť usmievavý a internet zvlášť. (Viem, písomný prejav je častou príčinou neporozumenia. S ústnym sa nedá porovnať.)
Ale veď ja to neberiem vážne, dobre som sa pobavila napríklad na tom mláďati. Niežeby som ním nechcela byť, ale to by som bola prvé mláďa na svete s vráskami. :-) A tiež ma pobavilo, že všetko zlé ma ešte len čaká… alebo napr. na to, že by som mala ísť do zahraničia, kde som sama vzhľadom na jazykovú bariéru 100 % bezbranná, s neznámym, cudzím človekom nájdeným cez inzerát. Ako patriot z donútenia nepredpokladám, že by ma niekto z nášho nádherného Slovenska ešte dakam veľmi ďaleko vytiahol – a hoc nevidená južná obloha by ma na smrteľnej posteli mrzela, nestojí na rebríčku mojich priorít tak vysoko, že by som ju neoželela v prospech splnených dôležitejších prianí.
Podľa mňa je oveľa častejšou príčinou nedorozumení ústny prejav, lebo človek si nestihne dobre premyslieť, čo chce povedať, a potom trepne hocakú sprostosť, ktorú ani tak nemyslel…
Vďaka. A to na Wikipédii je iba stručný výcuc z môjho štyri-päťkrát dlhšieho originálu, kapitoly o Južnom kríži z môjho rukopisu Súhvezdia od Andromédy po Žirafu. Na dizertačku je to ale stále málo.
- ako už je Tvojím dobrým zvykom. Mňa by zaujímalo, či tie miesta navštevuješ priebežne, alebo ešte stále čerpáš z tej mega dovolenky a postupne sa s nami delíš o dojmy.
Ďakujem za (priaznivú) reakciu.
Práce na novom vydaní Sprievodcu po Hrone aj tvorbu videofilmu som vlani prerušil, z dôvodu rozostavaných hatí na Hrone. (V duchu bonmotu: "Nedokončené je vždy trápne".)
Tohto roku by som to chcel dohnať - napr. už zajtra vyrážam na dolný úsek Hrona (Kálna - Štúrovo) aktualizovať údaje v mape a urobím aj pár fotografií s mojím novým Canonom (EOS 6D) - je to riadne "delo" - dúfam, že fotky budú na 1*. Má však toľko ovládacích prvkov ako Boeing 737.
V starom Sprievodcovi na fotkách totiž Hron tečie raz zľava doprava inokedy sprava doľava - idem to prefotiť :-) Tiež pribudli hate, v okolí rieky sa tiež čo-to pomenilo, a tak s tým bude roboty dosť. Je to však krásna práca.
Keby si chcel, môžeš sa niekedy ku mne pridať - na strednom a hornom úseku je zmien viac - pomohol by mi asistent. Vždy idem tak na 2-3 dni, prespím v chate/kempe v Nemeckej. Často sa odtiaľ vydám až k prameňu - v jeho okolí je úžasná krajina s rozvoňanými horskými lúkami, meandrami Hrona, krásnymi stromami a nízko letiacimi oblakmi. Feri by povedal: "Romantika jak sviňa".
DVD o Hrone začíname točiť zrejme 1. mája v Lodenici na Mlynčoku - je tam akcia Otváranie Hrona s neopakovateľnou atmosférou - rafty, lode, grilovanie, guláš, pivo, živá muzika, ... Tiež minisplav z Brusna. Ak máš čas, môžeš sa pridať.
Nemám Tvoj telefón - pošli mi ho na enigma@enigma.sk
Prvá fotografia je naopak. Je to hlúposť, lebo Austrália nie je naopak, je len na inej strane planéty, ale ľudia tam chodia tak, ako u nás - po nohách a po zemi. Zavádzate touto fotografiou čitateľov, čo mňa osobne veľmi poburuje.
"Byť idiotom v očiach blbca, je rozkošou najvybranejšieho labužníka" .
To však nebude Tvoj prípad.
... všimol som si, že aj vtáci tam lietali prevrátene. Nechápem, ako môže potom autrálska čajka uloviť rybu, keď lieta hore nohami a ryby sú pod jej chrbtom. Ryby ináč plávajú tiež obrátene - hore bruchom. Keď však niekto otrávi rieku, plávajú normálne, tak ako u nás. Napodiv naše lietadlo tam pristávalo na kolieskach podvozku, t.j. de facto obrátene, ako by malo. Čert sa v tom vyzná. Veľmi zvláštna krajina.
Som rád, že si sa pristavila... (ako je Tvojím dobrým zvykom).
Mám niekoľko tisíc fotiek (ale i videí) z minulých ciest; uverejňujem tu postupne skôr reportáže z miest, o ktorých si myslím, že ich ľudia nenavštevujú bežne (napr. Skalné obydlia v Brhlovciach. Naopak, predstav si takú reportáž z pláže v Bibione - bŕŕ - každý tam bol už 8x - ale taká fotosúťaž o najmenšie plavky by iste zaujala). Pretože nestíham, svoje občasné "archívne" reportáže z atraktívnejších destinácií "prekladám" aktuálnymi (napr. teraz chystáme pešiu turistiku na rakúsky Braunberg v Hainburgu). Opakujú sa tu však tradičné vodácke akcie, čím vzniká akási kronika našej činnosti. Čím sú fotky staršie, tým viac oko zaslzí...
Tiež sa mi osvedčilo cestovať v "šnúrach". Ušetrí sa tak kopa peňazí a času. Napr. ak chceš vidieť Veľkonočný ostrov, oplatí sa k nemu pridať Chile a Južný pól, pretože ten je z Patagónie na skok. Pre nižší level: ak chceš vidieť Popudinské Močidľany, pridaj Smrdáky a Lopašov :-)
To bude tiež nejaká hlúposť, to sa mi nezdá.
Mne sa tá obrátená fotka páčila. :-)
... ani mne sa to nezdalo, čakal som, že pri pristávaní budeme visieť v popruhoch dole hlavou...
V roce 2012, 13 a 14 byla a je zvýšená sluneční aktivita, takže v tomto období cestující letadlem obdrželi (okny) vyšší dávky ozáření. Magnetické pole Země je nejslabší nad Jižní Amerikou, jižním Atlantikem, Afrikou(,Mexikem,Evropou až Indií) a nadále pomalu slábne.
Právě na Zemi míří sluneční skvrny, z kterých v příštích dnech můžou vyletět vysokoenergetické částice a z koronálních děr může vyletět jiný druh částic.
29.9.2013 došlo ke gigantické erupci a to mimo skvrny a koronální díry(!)... částice k Zemi přiletěly dřív, než "mudrlanti" předpokládali...
Nyní probíhá přepólování magnetického pole Slunce.
http://www.spaceweather.com/
Nejhorší jsou ovšem částice kosmického záření, které se předpovědět nedají a veřejnosti se nehlásí. Ty, jak prolétají tělem, tak rozbíjí řetězce DNA a pokud při jejich opravě dojde k chybě, tak se rozběhne mutace(rakovina). (S narůstajícím věkem je to pravděpodobnější, jelikož lidem se růstové štěrbiny uzavřou okolo 21. roku a pak už jen stárnou.)
A těmi 4 mm hliníku(=trup letadla) projdou jak nic a zastaví je leda tak až pořádný kus železa(=v podvozku).
Atmosféra je nejhustší 1.km(nad hladinou moře).
Z ekologického hlediska je to děs!!!
Oxidy dusíku(NO,N2O), z motorových spalin, poškozují ozónovou vrstvu.
Kdo už má na kontě pár "krátkých" letů nebo 1 přes oceán, tak způsobil takovou škodu(=rozpočítané), že vlastně svým budoucím dětem "proletěl" jejich budoucnost :-(, takže by měl zvážit, zda si je má vůbec "pořídit"...
Ropa, která už bude jen dražší..., má desítky užitečnějších využití...
Já jsem se narodil na Zemi a ne ve "vzdušném zámku", tak se u mě "mutace pro křídla" neobjevila...
P.S. Piloti, letušky a stewardi v pracovních smlouvách nemají, že toto riziko podstupují vědomě, a tak by mohli (bývalého) zaměstnavatele zažalovat, až budou mít "raka" nebo poškozená vajíčka/spermie a děti...
http://www.osel.cz/index.php?clanek=7267
http://www.youtube.com/watch?v=UHYbnv6O1Go
http://science.nasa.gov/science-news/science-at-nasa/2013/25oct_aviationswx/
http://sol.spacenvironment.net/~nairas/Overview.html
https://www.facebook.com/pages/Earth-to-Sky-Calculus/174490502634920
http://onlinelibrary.wiley.com/enhanced/doi/10.1002/2014SW001084/
OK, vďaka za príspevok. Kopa pravdy, kopa domnienok.
(Mali by sme radšej cestovať vozmi ťahanými koňmi.)
Čo však s týmto:
http://www.flightradar24.com/
Vážený pane Přeložníku, opravdu, ale opravdu nemáte záč. Promiňte, omlouvám se, ale zkouším Váš odkaz už po2. a nějak nejde ve starém IE. Takže se zase pouze domnívám, že jste tím chtěl možná říci, že "neostrých" lidí je čím dál více... :-(( A nejspíš Vám to vůbec nevadí. :-(
Divné, ODKAZ na www.flightradar24.com funguje bezchybne, je možné, že v IE nie - prečo, nerozumiem, nie som odborník na IT.
Co jsem chtěl s tím odkazem říct?
Otvorte si stránku www.flightradar24.com, a potom navrhnite riešenie. (Jedno z riešení je preprava na koňoch, to však uvádzam, pravdaže, len ako vtip - navrhnite niečo lepšie, a potom sa to pokúste presadzovať - ale najprv si naozaj otvorte flightradar). V každom okamihu nášho času je vo vzduchu 2.000.000 cestujúcich. Vy ich chcete presvedčiť, aby necestovali? Svatá prostoto! Navrhnite niečo iné.
Čo mi na svete vadí?
Všeličo, dokonca sa snažím v rámci svojich možností aj niektoré veci zmeniť.
Väčšinou tie, v ktorých sa vyznám. Ináč by to bolo len, ako my Slováci hovoríme, "mlátenie prázdnej slamy".
P.S. čo je na mojej reportáži pozítívne z Vášho hľadiska?
Napr. zverejnenie nebezpečných živočíchov Austrálie možno niektorých potenciálnych cestovateľov od cesty odradí :-)