(do hudby klavírnej, iba tiché slová - myšlienky duše ranenej, básnik bojazlivo schoval)
...
Možno na ničom už nezáleží.
To mne vždy akosi rezalo sluch.
Možno mi záleží iba na Tebe.
Vpísaný do bozkov, okrieva môj duch.
Niet však pergamenu k písaniu.
Zhasli nádeje dvoch duší.
Nie, zhorkla ambrózia v spomienkach.
Drahá, moja premilá...
Prečo si ma zamatom pier zmámila?
Bola si tu a potom...
Na kieho, moja spanilá?
či prvým a či posledným...
krokmi preč, si to zabila.
Možno opäť len márnim čas.
Možno...
Azda len túžim, milovať ťa zas.
Azda...
Nevrav, že jantár mojich očí,
v ktorých si naveky strnula v úsmeve...
Nevrav, že nič z toho už nie je!
Nevrav, že nič z toho už nebude!
Ale ja nedokážem zabúdať.
Moja pamäť je ako les.
Náš máj som dávno vyrúbal,
lež triesok sa asi nikdy nezbavím.
Hlboko zasekli sa v svaloch,
krv už zriedil príkry jed.
Bože, ako túžim ťa milovať!
Aj keď na blen zhorklo všetko,
čo sladkým malo byť, ako med.
Možno opäť len plytvám slovami.
Možno...
Azda len hlúpo túžim, vrátiť čas.
Azda...
Dávno to vieme obaja,
že prameň sladkej lásky
stratil sa v soľnom mori.
Nevrav však, že je všetko za nami!
Najviac ukrutné, poznanie pravdy bolí.
Počúvam tú dávnu pieseň...
Vraj na ničom inom už nezáleží.
Aj to mi stále srdce ruve.
Ako mi môže nezáležať na tej,
ktorej podpis, páliac ma na koži,
spočíva v našej večnej zmluve.
Možno mi vždy záležalo iba na Tebe.
Aj po storočiach...
Hoci parfum už vyprchal z flakónu...
Nová vôňa do mňa už sa nevstrebe.
Však túžim veriť v rozprávky.
Azda myšlienka je to hanebná.
Risknúť sústo poslednej dávky.
Aj keby bola smrteľná.
Vpísaný do bozkov, okrieval môj duch.
Niet však koho bozkávať.
Veď pľúcam už nechutí ani vzduch.
Možno na ničom viac nezáleží.
Možno...
Comments
Pridať nový komentár
zdravím . páči sa mi to a tie pocity z básne veľmi dobre poznám . :)
Ahoj Dušan,
prečítala som si "Tvoju novinku" na enigme, celkom ma to oslovilo až na dve veci: v svaloch - sa mi dosť ťažko vyslovuje - skôr by som odporúčila "vo svaloch" a spojenie soľnom mori mi tiež celkom nereže - ja by som zostala pri tom typickom "slanom" :) alebo by som radšej volila iné prívlastky - búrlivé, hlboké alebo také niečo. Inak je to veľmi pekné, ty máš aj v poézii taký skoro štúrovský štýl mám pocit - taký rozprávačský. :D
Nabudúce už dám hádam aj niečo "z iného súdka". Aby si mi tu náhodou z tej mojej tvorby nedostal cukrovku. :D
Ahoj Mirka,
vďaka za zastavenie sa pri mojom príspevku. Som rád, že ťa to oslovilo. :-)
A tvoje pripomienky sú v podstate na mieste, aj keď veľa robí aj intonácia pri čítaní / spievaní.
Takže možno by mnohé zaniklo, keby som ti to napríklad zanôtil. :D
Ale soľné more nie je to isté čo slané... a pod. ;-)
Nuž a neviem, či štúrovský, ale hádam máš s tým rozprávačstvom pravdu.
Som taký ukecaný bard. :D
Ja ani neviem, kde začať.. Nechcem aby to vyznelo, že ako menej skúsená autorka ti podliezam, ale mám naozaj veľmi rada tvoju tvorbu.. popravde si ma zatiaľ asi každým svojim príspevkom inšpiroval.. =) Aj teraz to bolo krásne a melancholické čítanie, ktoré sa ma dotklo.. tým najlepším možným spôsobom =P
Je pravda, že tieto témy sú už naozaj otrepané a obohraté, ale myslím, že ty tomu stále dávaš nádych novosti.. =) A ešte sa mi páči, že sa vyhýbaš klišé frázam..
Skrátka, zostávam tvojou oddanou čitateľkou.. =P =))))
Sorry, ale toto je pre mna prilis sladke :D :D :D
Možno sa už opakujem, ale som poctený a veľmi príjemne potešený, že má moja tvorba na niekoho taký vplyv.
Teší ma, že sa ti toto dielko dobre čítalo aj to, že si rada prečítaš niečo ďalšie z mojej dielne. To ma naozaj motivuje. ;-)
Nuž zostaňme s Múzou! :-)