no name? možno skôr - my name!

Čo sa Angeliky týka, tak ak si dobre pamätám, aj podľa knižky mala mať takú potmavšiu pleť, hoci bola blondínka. Niekde tam aj spomínali, že nemá problémy s pleťou typické pre bežné blond krásky… no a všetci hovoria, že tie posledné diely Angeliky sú strašné, preto som ich aj prečítala len prvých šesť a aj to bolo dosť veľké mučenie (Angelika ma neskutočne iritovala, pre mňa je to veľmi antipatická postava, hrozná štylistika). 

Súhlasím s Adharou. Obal ma určite dokáže odradiť a pritom možno nemá s textom nič spoločné. No ak sme pri vernom zobrazení postáv, veľmi som bojovala pri čítaní Angeliky, keďže som ju čítala potom, čo som vedela, ako vyzerajú filmoví predstavitelia hlavných hrdinov. Predpokladám, že to vieme všetci. Preto som sa nedokázala vžiť do knižného opisu. V tom má Angelika žiarivo zelené mačacie oči a kučeravú blond hrivu. Žofrej je zasa výnimočne statný, obrovský chlap s dlhými čiernymi kučerami. A ja som mala pred očami stále kakaovú Angeliku a Žofreja, ktorý má s tým knižným spoločnú asi len tú jazvu na tvári. Nakoniec som prečítala všetkých 13 dielov, aj keď to bolo teda dosť náročné, posledných pár dielov som bojovala s tým, že je to už fakt kravina, v jednej časti ma čosi tak nahnevalo, že som si dala asi rok prestávku, no keďže svokra mala celú zbierku v knižnici a jakživ to nikto nečítal, tak som to zvládla už len pre ten pocit. Nakoniec som si predsa len vytvorila vlastnú predstavu o hlavných hrdinoch a teraz, keď sa povie Angelika, v hlave sa mi vynoria 2varianty.

Že zrovna Teba zaujme sporo odetá kráska, to by som teda nepovedala. :-)

Viacvrstvová, priehľadná, fotorealistická, koláž - fíha, to tam všetko toto sleduješ? My muži to máme jednoduchšie, stačí keď tam je nejaká sporo odetá kráska :-).

Ďakujem. K tým vetám – čo už, materiál na korektúry sa vždy nájde a táto poviedka bola publikovaná extrémne rýchlo (v rovnakom roku, ako bola napísaná!), čiže som ju nestihla veľmi doladiť. Hlavne tá veta s dvoma „pohľadmi“ je strašná! :-)

Skvelá poviedka, výborný námet a pointa. Pekné podanie celého príbehu, ktorý krásne odsýpal. V plynulosti celého deja ma niekedy spomalilo zopár viet, ktoré uvádzam nižšie.
„neschopný slova ohromením; No on už má trinásť, tiahne mu na štrnásty (slovíčko tiahne mi nesedelo do vyjadrovania malého chlapca, skôr by som to dal zjednodušene má trinásť, skoro štrnásť); náhodným pohľadom na slnko pohľadu nahor vyhýbal; Chcel zavolať na dedka, ktorý neúnavne a bez slova postupoval vpred, spýtať sa ho, čo je toto za strašné miesto.“
PS: Gratulujem k umiestneniu v spomínanej súťaž :)

Krásny výlev od človeka, ktorému tento článok nebol určený a ktorý ani nepostrehol iróniu v ňom. Ale prekukli ste ma, len čo je pravda. Musím zahanbene priznať, že som prečítala a zhodnotila príbehy alebo aspoň ich časti VŠETKÝM, čo ma o to požiadali.

P.S.: Asi ste si nevšimli, že moje knihy už v šuflíku nie sú.

Krasny vylev sposobeny neuspechom a apatickostou. Pane boze. Myslim si ze ten kto sa rozhodne pisat knihu ju nezacne pisat za vidinou jej vydania a nevydanych uspechov v okoli. Je to pohnutka, pri svojom prvotnom prejave nepodava obraz vydlazdenej cesty do spisovatelskeho raja. Ocakavat rovnako, ze nase okolie sa pojde zblaznit pre jeden pribeh popri vlastnom zivote a problemoch je tiez trocha detinske. Priznajme si, kolko ludi poskytlo knihu ci pribeh na precitanie vam a nebol cas chut pisali ste cosi svoje a casom...no casom je to uz predsa zabudnute. Podstata pisania spociva v pocite naplnenia zo zpravy, ktora je v knihe schovana. Zo zhmotnenia predstavy, ktora tlaci na sede kory vsetkym spisovatelom a jej tlak sa da uvolnit jedine jej spracovanim. Kniha je kusok vas, ktory potrebujete prezentovat svetu  a nikdy nie je na skodu ju pisat ak viete, ze musite. Kazdy neuspesny kus je nacvikom a posunom k vyssej priecke dokonalosti pisania a spracovania pribehu. Ziadna nie je zbytocna len preto, ze sa nevydala... takze vylievat si tu svetabol z nesplneneho sna stat sa uspesnym spisovatelom a radit ludom, ze pisat je zbytocne aj tak na to kazdy serie a nic s tym nedosiahnete a navyse vam to prinasa bolest a smutok....je dobra koko...no..ved vieme. Cize aha! Hej poskytla si mi uzasnu radu ako pisat knihu....fakt dakujem bolo to ...fuuuu pateticke...kiez by si zo svojho suplika vytiahla svoje knihy a strcila tam tento clanok no tento krat uz ten suplik prosim neotvaraj. Hej a...ak opisujes pisanie knih ako aj iste problemove partie v nich ako proces uberajuci a bolestivy....tak to radsej nerob vobec....tot...hej...ak hovoris o sebe....potom si sama davas spravnu radu...

Ďakujem za pozitívny komentár. Som rád, že sa páčilo. Potešila si ma :)