O mne
Tie najjednoduchšie veci sú najkrajšie, ako napríklad streda o 09:40
lubosmihula
Blog články používateľa
Počet príspevkov: 28
Daj mi ruku a nepýtaj sa prečo!
Myslíš na vaňu s kvetmi a plno sviečok?
Myslím na pery a vôňu tvojej šije, myslím na to,
ako ti srdce prudko bije, keď ťa zvádzam.
Daj sa zviesť, daj sa klamať že si jediná .
Ak sa nedáš, budeš unesená.
Unesená do perín a peria,
do modrého…
Najhoršie, to nevhodné sú slová.
Nové, staré, aj tie, čo nesplynuli s časom,
i tie, čo bezzrnným sú klasom.
Aj také, čo sú ostré ako meč,
čo spoja sa v nevľúdnu reč.
Nevhodné, to zlé sú slová,
plané ako hadí jed.
Také čo vadia ako v srdci vred.
Také slová nech z úst mi…
Som vietor, ktorý sfúka lístie stromov k zemi,
som tým lístim mierne unesený.
Ako padá a letí,
ako sa vznáša a blúdi všetkými smermi.
Je žlté, suché a ani nepovie "pomôžte mi.."
A kam?! Späť? To predsa nejde a bolo by to smiešne,
ako by sme chceli spievať hluchým piesne.…
Sme v raji.
To nie slová chvály a ani slová hany.
To žitie v búrke možností a prianí.
Tam sa mečom stína a aj mečom bráni,
a čaká sa na lásku.
Tam ti vietor napovie pri nežnom hlásku a
do ucha zašepká,
čo je hnev a čo vášeň,
čo nenávisť a láska.
Čo trúba zatrúbi, keď …
Včera som videl vánok.
To lístie ho prezradilo,
ako staručkú pani povzdych.
Taký povzdych, ako keby sa chystala
na dlhý spánok.
To videl som vánok,
bol ako podvečer niekedy v lete,
či skôr na sklonku leta,
taký zvláštny vánok,
že to lístie len jemne sa vznáša,
že…
Neuč ma byť múdrym,
stáť pred bránou sveta.
Neuč ma žiť a ľúbiť,
nie som predsa dieťa.
Neuč ma plakať, biť sa a smiať aj
nemožné si priať,
to vie predsa každý.
Radšej ma nauč,
ako sa lúči a odchádza navždy...
Lúka dlhá, široká.
Žltým kvetím posiata
a v strede tej lúky stojí strom.
Jabloň košatá.
Má biele kvety, ako chumáče malé,
ktorých lupienky vietor rozfúkal do diaľav.
Jej to však nevadí, stojí si tam stále.
(podľa skutočnej udalosti)
Ach tá pravda pravdúca,
ani vydaja nie je súca.
Suchá, jalová byľ,
čo stála toľko námahy a síl.
Tučné prasce berú ju do úst a
oháňajú sa ňou ako majetkom!
Zneuctili ju v šope ako handru špinavú,
vytreli ňou povalu aj podlahu.
A ja s takou sa ťahať mám!?
Hanbím sa.
To…
Zazrez som hviezdu,
padala zemi do klína,
ako dážď, ako sneh, ako lavína.
Len pre tú hviezdu zostal som stáť
a len som sa díval,
bola to tá o ktorej som sníval?
Čaká ma šťastie? Láska?
Čo si skôr priať? A či sa radšej nepýtať?
Hviezda rýchlo letí a ja nič nestíham.
Mám tisíc…
Vyšlo slnko, hladí kvety, trávy,
každý kútik malý,
aj krídla motýľa pohládza slnko - ruka aniela.
Motýľ kráľ!
Také meno som mu dal
a možno láska sa sľúbila
pre tohto Motýľa.
Daj mu šancu nebo!
Nech prežije lásku,
nech precíti krásu!
Veď nemá veľa času.
Prosili…
Až zaspím, dvihni mi ruky.
Snáď sa dotknem hviezd.
Opojím sa ich krásou, omámim,
budem z lásky opitý,
budem zlodej, ktorý kradol z neba krásu,
budem zlodej, ktorý spí.
Možno ich vezmem dve, alebo dokonca tri,
len ma nesmie vidieť nik,
budem zlodej ktorý kradol z neba krásu…
Som peknučká červená,
tučnučká guľatá,
som huba krásna,
ale jedovatá.
Nechcem sa maskovať,
nech ma vidia! nech som vpredu!
Kto mi však ublíži pozná trpkosť
môjho jedu!
Ruža
Žijem síce krátko.
Ale žijem pre lásku, radosť a šťastie.
Neplačem.
Veď po mne ešte mnoho…