Aká ti to sláva ty poľná tráva.
Ty tráva prosto jednoduchá,
aká to je sláva keď na jeseň si suchá?!
V zime trčíš ako slama a len vrabce sa o teba šuchnú.
A v jari ťa zasa spália.
Tie tvoje slamy len tak, ako papier vzbĺknu.
Si obyčajná tráva.
Si taká obyčajná, si taká…
Sova
Keď deň s nocou sa stretne a mesačný lúč striech dotkne sa znova,
tu z koruny stromu vzlietne prekrásna sova.
Neželá si zlato, šperky, drahé kamene, neželá si nič čo je nové.
Nečuduj sa preto múdrej sove.
Dážď
Plače nebo, plačú stromy, kvety, plače celá zem.
Sú to slzy…
Čierna vrana, čudák veľký na okno nám sadla,
ťarbavá jak malý psík, skoro na zem spadla.
A možno to bol havran čierny, závidel mi, že ťa mám,
závidel, že ja som s tebou a on je sám....
Zo zeme vstane krásny, žltý, kvet.
Och to je krása! Väčšej hádam niet.
Nerobte mu tiene ľudia, nech vychutnáva lúče slnka.
Nech ohrieva sa z lásky jeho slov,
kým rozvije sa v kvietok krajší,
s hlávkou striebristou.