Niekedy je pre mňa poučné, keď sa ocitnem medzi samými mužmi, napríklad u manžela v práci a tichučko ich počúvam. Chvíľu počkám, kým si ma prestanú všímať, až takmer zabudnú na moju prítomnosť a vtedy sa toho dozviem.
Tak som si napríklad vypočula jedného muža. Rozplýval sa nad istou dámou, denne opitou, ktorá nemá problém ísť sa kedykoľvek „sundať" so svojim priateľom až tak, že ju v polobezvedomí vlečie domov. Ten muž o nej povedal: „Tak toto je môj sen. Asi som sa zle oženil." Vtedy ma až tak pichlo v zápästí. Myslela som na jeho manželku, že mu v tom momente asi varí niečo dobré, aby mu urobila radosť a zrejme ani netuší, že by ho potešila niečím úplne iným. Chudák nepochopený manžel.
Ten istý muž kritizoval ženy, aký neporiadok majú v autách. Pracuje v autoservise a tak často vidí, ako medzi sedadlami trčia náhradné topánky, silonky, oblečenie, prípadne hnijúca šupka z banánu. No, pravda je, že to rozprával v deň, keď sa viezol v mojom aute. Nebrala som to osobne, ale druhý deň som aspoň povytriasala koberčeky. Je mi jasné, že chlapi nemajú radi neporiadok. A upratovanie je ženská záležitosť, pretože väčšinu neporiadku narobí žena. Priznajme si to. Napríklad pri varení. Žena zašpiní všetky hrnce, misky a polovicu tanierov. Manžel očakáva, že si to po sebe aj umyje. Jej sa nechce. Tak špinavý riad zostane na kredenci do večera. Manžel začne byť nervózny a spýta sa ženy, či nemieni dnes ten riad umyť. Ona sa ho spýta, či ho neumyje on. A viete čo? On jej povie, že on zašpinil len ten jeden tanier z ktorého jedol a ostatné zababrala ona. No, má pravdu, nie?.
Prečo to píšem? Chcem si len ujasniť, že čo asi tí muži vlastne od žien chcú? Aká je ideálna žena v ich predstavách? Veď aj ja sa chcem neustále zlepšovať.
V prvom rade by to mala byť určite sexuálna maniačka. Aspoň podľa rečí mužov v mojom okolí by ani jeden z nich neváhal sexovať kdekoľvek a kedykoľvek /no a keď už aj s kýmkoľvek, to je na inú debatu/. Zjavne by im nevadilo zašiť sa v prezliekacej kabínke, v aute, v lese, proste všade, kde si zmyslia. A my ženy ich len pohoršene zahriakneme. Teda česť výnimkám, ale myslím, že veľa žien dá prednosť neromantickému gauču v obývačke pred romantickou kopou sena v opustenej stodole. Stačí si predstaviť ten doškriabaný... no ... napríklad chrbát a skutočnosť, že tam môže byť myš a je koniec mužským nádejam. Sme málo kreatívne.
Takisto by dokonalá žena asi mala výborne variť a vedieť sa s chuťou najesť, lebo zeleninový tanier, oko, ani žalúdok muža väčšinou nepoteší. No keď si žena naloží dva rezne a kopu šalátu, chlapi ju obdivujú. Nemala by z toho ale pribrať. Ako ostro muži vedia okomentovať každý tukový vankúšik na bokoch. Ako nám do našich pneumatík radi štipkajú a hovoria, že sa im to páči. My potom pri každej príležitosti hovoríme, že musíme schudnúť a to je ďalšia vec, ktorou ich nekonečne otravujeme.
Mužom lezie na nervy, keď žena celý deň lieta po dome s handrou a drhne všetko, čo jej príde pod ruky. Obťažuje ich zdvíhať nohy, keď umýva dlážku a keď rinčiaci riad prehluší televízor, znechutene dávajú volume na maximum. Chceli by, aby žena odpočívala s nimi. Aby si spoločne pozreli obľúbený program, napríklad Auto - moto - revue. A vôbec. Prečo neupratujeme a nevaríme niekedy v noci? Mali by sme potom toľko času na našich manželov.
Keď žena príde z práce, mala by lusknúť prstami a naložiť na tanier teplú večeru. Veď muž si po celom dni zaslúži dobré jedlo a trochu oddychu, doprajme mu to.
Muži majú vo všeobecnosti radi deti. Vyvádzajú s nimi, zápasia a športujú. Vyhlasujú, že by najradšej mali kopec detí, aj tri, štyri. Nech je doma veselo. A radi urobia všetko, čo súvisí s „výrobou" detí. No my ženy im to zase všetko pokazíme. V prvom rade im oznámime maximálny limit v počte pôrodov. Potom nám tak dlho trvá, kým dieťa vypipleme do stavu, že sa s ním už konečne dá hrať. A nakoniec uprednostňujeme záujmy dieťaťa pred manželovými. Dieťa necháme nech sa v kľude vyspí aj dva krát za deň, manžela nie. Keď dieťa v noci zaplače, bežíme k nemu. Keď nás v noci manžel láka pod svoju perinu, namosúrene mávneme rukou a do stredu postele uložíme dieťa. Nevieme tých našich mužov pochopiť, veď aj oni potrebujú cítiť naše teplo.
Tak rozmýšľam, prehodnocujem a vychádza mi, že muži chcú dobre vyzerajúce ženy, ktoré na seba nemíňajú veľa peňazí. Chcú partnerky, ktoré sú ženské, citlivé, no vedia si poradiť s defektom na aute, či s tankovaním. Snívajú o nenásytnej dračici, ktorá dokáže dokonale vyčistiť špáry medzi kachličkami, vychová deti tak, aby vedeli, kedy majú dať pokoj, za pätnásť minút uvarí sviečkovú na smotane a z času na čas sa nechá dovliecť spitá z baru. Trafila som?
Comments
Pridať nový komentár
Tematicky veľmi dobrý výber, naozaj veľmi pekne spracované, ale štýl pre mňa kostrbatejší ako zvykneš mávať. Čítala som od teba už aj lepšie "napísané" vecičky. Akože ja nechcem povedať, že je to zlé :D:D:D je to skvelé, ale keby si sa s tým ešte trochu vyhrala, možno to dala výlučne len do prvej osoby a neskákala toľko, bolo by to dynamickejšie, hodilo by sa to k téme viac... takej nežne kritizujúcej :D
Pre mňa 9 bodov z 10. Štýlovo máš aj lepšie veci. Ale si super :D:D:D ja mám inak veľmi rada tvoje príspevky, lebo máš skvelý postreh (to bude asi skúsenosťami :D... :( škoda že som ešte len taký krpec) Podľa mňa píšeš naozaj výborne, len... dokážeš aj viac, preto tá 9tka ;) Pozdravujem a teším sa na ďalšie príspevky :)
Ja myslím, že dôvod môjho chudnutia resp. nepriberania, je celkom jasný. Každú chvíľu som v situácii, keď buď stresom vôbec nejem, alebo síce jem (niekedy až prehnane), ale adrenalín vyplavený do môjho krvného obehu sa postará o to, že všetko spálim bezo zvyšku a viac než bezo zvyšku. Preto "odporúčam" nechať sa poriadne vystresovať... keď už s vami nerobia nič skúšky ani lekári, je veľa iných spôsobov... a teraz ma tak napadá ďalší u mňa osvedčený spôsob chudnutia: teplo. Horúce podnebie, ale tá teplota musí byť permanentne vysoká (ovšem nie život ohrozujúca) tak, aby unavovala. Z tepla ako takého sa síce nechudne, ale ja pri ňom prestávam cítiť hlad. Jesť môžem, ale len zo zvyku. Raz počas dovolenky som bola 24 hodín bez jedla a pri tvrdej fyzickej námahe (túra cez púšť). Len som pila a násilím som do seba vpravila jedno jablko, aby som neskolabovala. A po tých 24 hodinách - nič. Stále pocit plného žalúdka.
Takže vyzerá to tak, že jediná "nádej" na to, že prestanem vyzerať chorobne vychudnuto, sa pre mňa otvára po 25-ke.