Cestou na tradičný júnový splav Hrona do Lodenice na Mlynčoku som sa zastavil v Šalkovej, aby som si overil informáciu, že na Šalkovskej hati sa deje niečo nedobré. Kusé informácie neklamali.
Za ostatný rok (aj niečo) sa táborisko Lodenica na Mlynčoku celkom pekne zveľadila. Osadenstvo sa snažilo. Vyvŕtali novú studňu, upravili miesta na táborenie, zrušili staré ,,kadibudky" a nové splachovacie WC dokonca zreteľne označili.
Do predvečera sa celá spoločnosť postupne pozliezala (systémom "šváby na pivo"), pospomínalo sa na minulú sezonu a čo sa za uplynulý rok udialo - akože inak, aj pri poháriku pivka, vínka, alebo šálke kávy.
Po večeri, ktorej súčasťou je i tradičný guláš, musí byť po krátkom odpočinku i trochu hudby.
Na druhý deň po raňajkách sme sa nechali vyviezť nad Brezno do Bujakova s úmyslom splaviť sa naspäť na Mlynčok, kde sme si nechali svoje veci. Tešili sme sa ako malé deti, veď voda bola prenádherná. Obvykle na Hrone býva výborná plavba, keď vodočet v Banskej Bystrici ukazuje stav 90 až 120 centimetrov a teraz bol stav 170!
Plavba ubiehala veľmi šikovne, prúd bol naozaj rýchly, cez ,,okno" vo Valaskej sme sa prešmykli,len sa tak ,,zaprášilo". Trochu sme sa zdržali na Chvatimechu, kde sme mali menší problém s mostom Čiernohronskej železničky, kde bola hladina vody tak vysoko, že sa lode nezmestili podeň. Lode sme museli na lane pretraverzovať cez Čierny Hron, potom ich preniesť, spustiť na vodu pod mostom a pokračovať v plavbe cez Podbrezovské železiarne. Zastali sme pri motoreste TOMI, kde sme si urobili obedňajšiu prestávku. Okrem iného tam mali celkom dobrú držkovú polievku.
Po hati a náhone v Lopeji, kde bolo tento rok naozaj dosť vody sme sa ešte zastavili u Goga v Nemeckej na pivko a zanedho sme už prirážali na Mlynčoku. Pristávanie bolo trochu tvrdšie než inokedy, lebo vody bolo navyše a nikde žiadne ,,vracáky". Aby sme sa osušili, založil sa ohník, urobila sa príma grilovačka a zajedalo sa slaninou a klobásou.
Pretože sa do kempu už nahrnulo dosť hostí (aj nezvaných), označkovali si nás modrými páskami.
Usušení,nasýtení a občerstvení sme sa veselšie dívali na svet a vrhli sa do zábavy.
Na ďalší deň sme sa spustili dolu, kde sa na nás usmiala hať v Slovenskej Ľupči.
Obedňajšiu prestávku sme si urobili v Šalkovej v krčme nad haťou, kvôli ktorej bolo potrebné riešiť skoro kilometrové prenášanie - fuj ! ! !
Zastali sme až pri vlkanovských perejach, kde sa chvíľu šantilo ...
... a potom sme plavbu ukončili nad mostom v Sliači. Stihli sme z hronskej vody vytiahnuť totálne do nemoty spitého chlapa, ktorý keď sme ho po vytiahnutí nechali na brehu, sa začal znovu nebezpečne pohybovať po kamennom múriku tesne nad vodou. Až keď som sa ho spýtal, či ho život omrzel a zajtra už si nechce dať svojich niekoľko poldecákov, sa mu trochu rozjasnilo a potácal sa ďalej od vody. My sme si zašli do cukrárne na dobrú kávu a veterník !
Comments
Pridať nový komentár
Ej, ale vám dobre bolo ! Až na tú nešťastnú Šalkovú. Vlkanová pri toľkej vode musela pekne zacvičiť aj raftom
... najmä, keď Ti počas uľavovania si, silný vietor kadibúdku zvalí (dverami k zemi, zamozrejme).
Tak tá Šalková ozaj vyzerá neveselo. Taký rozkopaný a stromami zarastený breh, to je kurňa rozdiel. Ale inak sa zdá, že ste mali fajn čas. A tá voda vyzerala vcelku divoko, možno by som po nej aj pustila dačo malé dolu prúdom :P Alebo by som to zanechala v pekne značených záchodíkoch. Aj keď, kadibúda má tiež svoju romantiku. ;)