Naše silvestrovské vychádzky majú už dlhú tradíciu, asi 35 rokov.Zažili sme rôzne počasie. Niekedy snehu vyše kolien, inokedy skoro sucho

Inokedy nádherne rozprávkovo zasrienený les

alebo sa naskytol pohľad z Pyramídy na mesto, že nebolo vidieť ani špičku hradnej veže

Tento rok sme z mesta vyrazili autobusom číslo 10 na konečnú k dolnej stanici bývalej lanovky a odtiaľ pešo k liečebnému ústavu, kde býva tradičný zraz. Tu sme stretli našu niekdajšiu vodáčku Marianu spolu s mladou študentkou z Kanady, ktorá je tu na výmennom pobyte a dorazil aj Vlado

Počasie bolo nádherné, ako už dávno nie, slniečko svielilo a my cestou do kopca cez ,,Somársku lúku", nasávajúc svieži čistý vzduch sme prešľapovali k Pyramíde

Tu už bolo naozaj živo ! Krásne počasie vylákalo von nezvyčajne mnoho ľudí.Niektorí si pri ohni opekali prinesené dobroty,

iní si maškrtili na sladkostiach,

alebo sa len tak kochali pohľadom na krásne zasnežené okolie

a niektorí vzali na vychádzku aj svojich miláčikov

Tohoročná silvestrovská vychádzka sa vydarila až na to, že pri spiatočnej ceste sme boli viac-menej účastní tragickej udalosti, ktorú som radšej nefotografoval. Pri návrate z Pyramídy tesne pod miestom brány do bývalého hradiska sa jazdecký koník na zľadovatelom svahu pošmykol a pri páde sa smrtelne zranil a za chvíľu bolo po ňom. Bolo mi ho -aj jeho majiteľa hrozne ľúto. No, čo už...